Americký kňaz Michael Schmitz hovorí na najnovšom videu o dedičnom hriechu
New York 9.2.2024 (kath.net/pk)
Ležíš práve chorý v posteli? Tak sa skoro uzdrav! Možno je to príležitosť zamyslieť sa nad Adamom a Evou. Lebo tvoja choroba súvisí s dedičným hriechom,“
Hovorí to kňaz Michael Schmitz na najnovšom videu. Zachrípnutý a s nádchou priznáva, že začal ihneď hĺbať nad tým, u koho sa to len nakazil:
„Keď ochorieš, tak je tu veľké pokušenie a síce uvažovať nad tým, kto mi spôsobil chorobu. Chceme vždy poznať pôvod nášho utrpenia a našej choroby! Práve som strávil čas s mojou rodinou a každý tam kýchal a kašľal. Vyhlásil som uvoľnene: ´To mi nevadí´ a keď som sa s rodinou rozlúčil, tak som ochorel. Teda som sa nakazil v mojej rodine. Všetko hovorí pre to.
Je však dôležité, hovoriť aj o našej ´duchovnej chorobe´. Myslím si, že niet takmer nijakej väčšej kresťanskej doktríny, ktorá sa tak ignoruje, tak bola zabudnutá, alebo zle pochopená ako náuka o skutočnosti, že sme sa chorí narodili. My sme sa narodili hriešni s tým, čo sa nazýva dedičný hriech. Náš pôvodný stav bola vlastne ´milosť´.
Keď vynecháme prvé tri kapitoly Knihy Genezis, nepochopíme život, neporozumieme Bohu, ani tomu, čo znamená byť človekom. Keď si prečítaš prvé tri kapitoly Biblie, tak pochopíš, že je to pravda.
Čo sa teda deje? Vezmeme obraz Boha, náš intelekt, našu vôľu, našu slobodu, našu schopnosť milovať a zneužívame to! – 3. kapitola 3 Genezis.
A preto, že sme zavrhli svoju slobodu a zneužili ju, budeme sami zavrhnutí. Budeme narušení. Toto ´narušenie´ sme zdedili – celá ľudská rodina počínajúc od Adama a Evy. Dôležité však je: ´Ty si ešte stále dobrý a stvorený na obraz a podobu Boha a máš neoceniteľnú hodnotu. No súčasne sme zlomení! Už ako novorodeniatko mám dedičný hriech. To sa zdá také neférové!“
A otec Schmitz spomína nový pojem, ktorý uvádza páter Benedict J. Groeschel z Rehole františkánov obnovy v New Yorku v knihe „Uzdravenie dedičnej rany“. On dedičný hriech označuje ako dedičnú ranu.
„Táto rana ovplyvňuje náš vzťah k Bohu, k iným i k nám samým. Alebo sú nám všetci ľahostajní, alebo ich využívame, manipulujeme, či ovládame. Rana sa týka aj nášho vzťahu k nám samým. Sme zlomení, sme istým spôsobom na vojnovej nohe s nami samými. Znaky týchto zranení vidíme všade na svete.“
Kňaz potom rysuje niektoré ľudské spôsoby riešenia, ktoré sa praktizujú po stáročia výchovou, politickými systémami, znalosťami, alebo vlastným úsilím:
„Keď sú všetky moje potreby uspokojené, tak budem vnútorne zdravý, tak znie asi jedno také riešenie, podľa ktorého mnohí ľudia žijú. Ale história ľudstva ukázala, že nič z toho nestačí.
Iba Boh preklenie priepasť medzi tým ľudským a tým božským. V osobe Ježiša naberá ľudskú povahu, aby nás so sebou zmieril. Ako kresťania vieme, že niet inej cesty k Otcovi ako skrze Ježiša. To isté sa týka našich vzťahov. My sme zlomení! A čo robí Boh? Boh premieňa naše srdcia! Skrze silu Ducha Svätého dostávame schopnosť navzájom sa milovať tak, ako Ježiš miluje nás.
Tým najmocnejším však je, že Ježiš nám daruje Ducha Svätého, aby uzdravil naše hlboké rany. My sme priťahovaní k veciam, ktoré pre nás nie sú dobré! Túžime po veciach, o ktorých vieme, že sú hriechom. Kto namieta: ´Ale ja nechcem túto túžbu!´ – ten musí pochopiť, že naše zlomené srdce je príčinou toho všetkého. Sú niektoré veci, ktoré chceš, ale ktoré nie sú pre teba dobré! Ale dobrou správou je, že Ježiš nás zmieril so svojím Otcom, že Ježiš Kristus nám daroval Ducha Svätého, aby sme mohli byť zmierení nielen s Otcom, ale aj medzi sebou. Dobrou správou je, že Ježiš Kristus nám dal silu Ducha Svätého vo svojej Cirkvi, aby tvoje srdce a moje srdce mohli začať prežívať pravé uzdravenie a obnovu!“
-zg-