Radibor, 20.1.2025 (katholisch.de – Steffen Zimmermann)
Katolíci v Nemecku sa modlia čoraz menej. No sú ostrovy, kde sa modlitba naďalej praktizuje, ako v saskom Radibore. Farnosť Panny Márie Kráľovnej ružencovej dokonca oživila svoje 130-ročné Ružencové bratstvo!
… Počet katolíkov, ktorí sa modlia aspoň raz denne, klesol za posledných 20 rokov takmer o polovicu. … A počet tých, ktorí sa modlia raz za mesiac až raz týždenne“ klesol medzi rokmi 2002 a 2022 celkovo o 20 percent, zatiaľ čo počet tých, ktorí sa modlia „menej často“, resp. „nikdy“ sa zvýšil o neuveriteľných 10 percent.
Modlitba ako prejav žitej viery je teda v Nemecku v hlbokej kríze. A to napriek tomu, že pápež a mnohí biskupi opakovane povzbudzujú veriacich, aby sa viac modlili.
František dokonca vyhlásil rok 2024 za „rok modlitby“, čo však nemalo výrazný účinok v Nemecku.
Malé ostrovy, kde sa modlitba pestuje s novou silou predsa existujú – modlitba tam prekvitá alebo sa pestuje s úplne novou silou! Ako v saskom Radibore. Tam farnosť Panny Márie Kráľovnej ruženca oživila Ružencové bratstvo založené pred 130 rokmi, ktoré prestalo s činnosťou.
Oživenie bratstva inicioval radiborský farár Benno Jakubasch:
„Dlho som premýšľal, ako vdýchnuť nový život modlitbovému spoločenstvu. Na sviatok patrónov farnosti začiatkom októbra to napokon vyšlo.“
Farár Jakubasch na slávnostnej bohoslužbe privítal v Ružencovom bratstve 14 nových členov, aj zo susedných farností. Kňaz im daroval ruženec navrhnutý farnosťou s obrázkami Matky Božej z Neschwitzu a blahoslaveného lužickosrbského kňaza a mučeníka Aloisa Andritzkiho, ktorý pochádzal z Radibora a bol zavraždený nacistami v koncentračnom tábore Dachau v roku 1943.
„Dúfam, že prostredníctvom modlitby ruženca členovia prehodnotia a osvoja si tajomstvá našej viery – totiž že Boh sa stal človekom, trpel za nás a môžeme mať účasť na jeho vzkriesení. Možno sa dokonca budú môcť členovia modliť ruženec spolu so svojimi rodinami!“
Ružencové bratstvá pochádzajú z 15. storočia.
Prvé založil v r. 1468 dominikán Alanus de Rupe v Douai vo Flámsku a v roku 1475 bola v Kolíne nad Rýnom založená prvá nemecká komunita. …
Dnes ružencové bratstvá v Nemecku stále existujú, ako vo Wettenhausene pri Günzburgu, v Marienkapelle vo Würzburgu a vo Wittichenau v Sasku.
„Najneskôr v núdzi sa uchyľujeme k starým prostriedkom“
Farár Jakubasch je členom toho druhého od 90. rokov minulého storočia. Hovorí, že dramatická udalosť v jeho farnosti napokon podnietila k oživeniu Ružencového bratstva v Radibore:
„V našej farnosti boli dvaja mladí ľudia ťažko chorí, jeden dokonca zomrel. Keď sa tak stalo, spontánne sa zišli ďalší mladí ľudia, aby sa modlili spolu ruženec“. Vtedy som si naplno uvedomil silu spoločnej modlitby. Najneskôr v núdzi sa človek vráti k starým prostriedkom – toto ma inšpirovalo k tomu, aby som oživenie bratstva konečne rozbehol konkrétnym spôsobom.“
Jednou z členiek oživeného modlitebného spoločenstva je Jadwiga Schwarzová. … Svoje rozhodnutie vstúpiť do bratstva vysvetlila pre katholisch.de aj situáciou núdze:
„Staré príslovie hovorí: ‚Nutnosť nás učí modliť sa‘, už netrpíme hladom, ako niekedy naši predkovia, no to neznamená, že nebudeme trpieť ťažkosťami. Napríklad pandémia korony otriasla vierou ľudí vo všemohúcnosť medicíny. A rastúca izolácia a agresivita v spoločnosti, desivá zmena klímy a vojna v Európe spôsobili, že budúcnosť sa zdá byť pochmúrna. Mali by sme s tým niečo robiť. Potrebujeme komunity, ktoré poskytnú podporu!“
Pani Jadwiga pevne verí, že spoločná modlitba s ostatnými veriacimi dokáže hory prenášať a hovorí:
„Bratstvá už po stáročia spájajú ľudí so spoločnými cieľmi. Keď sa veľa ľudí modlí za spoločnú vec, môže to možno zmeniť aj politiku k lepšiemu. Ale modlitby a myšlienka ´pôjdem tak, ako ma Boh vedie´ môžu pomôcť aj v bežnom živote, keď musíte prekonať veľký stres“.
Večerná modlitba na kolenách pred krížom na stene
No nielen stres a ťažkosti povzbudili pani Schwarzovú, aby vstúpila do Ružencového bratstva. K bratstvu mala aj rodinný vzťah, hoci o tom nevedela. Na podnet farára si prezrela zoznam bývalých členov bratstva a objavila mená svojej starej mamy a prastrýka! Okrem toho v jej živote vždy zohrávala dôležitú úlohu modlitba:
„Spomínam si na rané detstvo a na modlitby, ktoré mi vtedy pripadali dosť nudné. Ale večerné modlitby rodiny na kolenách v obývačke pred krížom na stene, keď sme vyjadrovali vďaku za to, čo sme dosiahli, aj pre naše starosti a pripomínanie si zosnulých príbuzných bolo každodenným rituálom.“
Jej rodičia pravidelne dostávali listy od biskupa, v ktorom žiadal o modlitby za starosti diecézy a sveta. A ona potvrdzuje:
„Často som v beznádejných situáciách vkladala svoj osud do Božích rúk a zažila som, že práve v tej chvíli sa objavilo nečakané riešenie problémov bez toho, aby som niečo urobila!“
Dôvera v Boha starej mamy
Jej stará mama bola dlho kantorkou v Radibore, a posilňovala jej rodičov i jej vlastnú dôveru v Boha. Od začiatku vojny na Ukrajine sa tiež častejšie zúčastňuje na modlitbách za mier v kostole, lebo verí v silu pozitívnych myšlienok´ .
Členstvo v Ružencovom bratstve jej teda život príliš nezmenilo – nanajvýš v tom zmysle, že sa teraz modlí uvoľnenejšie a vedomejšie, modlitbu si užíva ako meditáciu a hovorí:
„Mám však aj veľa osobných starostí, ktoré si vyžadujú modlitbu, okrem každodennej rannej prosby o požehnanie Ducha Svätého, aby som v práci nerobila chyby a udržala svoje myšlienky, slová a skutky na uzde.“
Okrem ruženca, ktorý dostala od farára pri prijatí do bratstva, má aj ruženec z detstva, ktorý zobrazuje pápeža Jána Pavla II. a s ktorým sa jej spájajú mnohé spomienky:
„Je to spoločník v pravom zmysle slova. Bola by som šťastná, keby sa veriaci opäť viac modlili!“
Oživené bratstvo už prinieslo prvé ovocie. Boli prijatí ďalší dvaja členovia a farár dúfa, že časom ich ešte pribudne lebo požiadavky na členov sú malé. Nekonajú sa pravidelné stretnutia bratstva, členovia sú len vyzvaní, aby sa modlili ruženec, ak je to možné. Kto to chce robiť s ostatnými, môže prísť aj do farského kostola, kde sa pred omšou trikrát týždenne modlí ruženec. Aduchovný pastier zdôrazňuje:„Bol by som rád, keby sa veriaci opäť viac modlili. To by našej cirkvi prospelo.“
-zg-