Bonn, 25.8.2025 (kath.net – Peter Winnemöller) – Prípad gynekológa v Nemecku jasne demonštruje potrebu maximálnej jasnosti v otázkach ochrany života pre Cirkev. V Lippstadte prevzala protestantskú nemocnicu katolícka organizácia. Joachim Volz je tam primárom gynekológie. V minulosti ponúkal aj službu zabíjania nenarodených detí. Prevádzkuje aj súkromnú prax, kde tiež ponúkal túto „službu“.
Prevzatím kliniky katolíckou organizáciou sa to muselo skončiť. Katolícke inštitúcie povoľujú potraty iba pri ohrození matky. Žaloba, ktorú Volz podal proti poskytovateľovi, bola rozhodnutá v prospech poskytovateľa (a nenarodených detí)! Prípad pôjde na ďalšiu inštanciu a ak nebude úspešný (na úkor nenarodených detí), lekár oznámil, že bude potrebné zvoliť politickú cestu! …
Nedávno, v debate o postoji k ľudskej dôstojnosti sa ukázalo, že ľavicové politické sily v Nemecku chcú konečne zaútočiť. V militantných ateistických kruhoch často hovoria o „zákaze katolíckych potratov“. Dokonca aj ľavicové a zelené sily v nemeckom politickom spektre sú podráždené stále relatívne jasným postojom nemeckého štátu k ochrane ľudského života, ktorá vyplýva z neodňateľnej dôstojnosti každej ľudskej bytosti v každom období jej života.
V roku 1993 ústavný súd jasne uviedol, že prenatálne zabíjanie novorodencov nemožno legalizovať! Nemecká ústava to jednoducho neumožňuje. Na to neexistuje žiadne opodstatnenie podľa prirodzeného práva.
Štát ako Francúzsko, kde je v ústave zapísané vymyslené právo na potrat, ide proti prírode a teda v konečnom dôsledku proti ženám, ktorým je toto údajné právo priznané!
V Nemecku sa našiel zlý kompromis, ktorý stále vyhlasuje potrat za nezákonný, no v prvých 12 týždňoch je bez trestu.
To nie je dobré ani užitočné, keď sa každý rok zabije vyše 100 000 detí pred narodením! Ešte horšie je, že štát sa neobťažuje vyhodnotiť ochranný účinok tohto zákona, ktorý mu vtedy uložil ústavný súd. V súčasnej koaličnej zmluve bola CDU v niekoľkých bodoch okradnutá. Prípad je obzvlášť dramatický v súvislosti s financovaním prenatálnej infanticídy zdravotnými poisťovňami. Potraty sú nelegálne a preto poisťovne nemôžu hradiť náklady. …
Joachim Volz, lekár, ktorý teraz vystupuje ako ušľachtilý bojovník proti životu nenarodených detí, má 67 rokov. Uviedol, že o dva roky má chce ísť do dôchodku. významnejšiu úlohu. Volz by mohol v súkromnej praxi stráviť posledné roky do dôchodku. …
Vyhlásil, že cirkevné nemocnice by mali byť povinné vykonávať potraty, ak sú financované z verejných zdrojov. Tak by sa museli zatvoriť všetky gynekologické oddelenia v katolíckych nemocniciach. Navyše by to znamenalo zákaz výkonu povolania pre katolíckych lekárov, pôrodných asistentiek a zdravotných sestier, pretože by potom nemohli odmietnuť asistovať pri potratoch!
Prosím, nenechajte si od nikoho nahovoriť, že ľavicoví ideológovia smrti by tu prejavili akúkoľvek ohľaduplnosť. … Ak by sa prenatálna infanticída stala dávkou zákonného zdravotného poistenia, ako sa požaduje napríklad v Európskom parlamente v kontexte „reprodukčného zdravia“, okamžite by sa uplatnila zásada nákladovej efektívnosti. To znamená, že ak sa počas tehotenstva diagnostikuje choroba alebo postihnutie dieťaťa, bolo by to vždy pre neho rozsudkom smrti, ak by rodičia nepodpísali vyhlásenie, že v budúcnosti uhradia následné náklady liečby dieťaťa. Zdravotná poisťovňa by už zrejme nepreplatila ani komplikovaný alebo drahší pôrod.
Údajné právo zabiť vlastné dieťa by sa stalo krutou povinnosťou, ak by dieťa nespĺňalo štandard vymyslený poistnými matematikmi!
Už by malo byť každému jasné, že Cirkev potrebuje v tomto maximálnu jasnosť, ale musí svoje práva aj rozhodne a múdro presadzovať. Tehotné ženy a ich nenarodené deti potrebujú istotu vedomia, že existujú nemocnice, kde ich deťom umožní prežiť.
Je skutočne na biskupoch, a to v neposlednom rade, aby ľuďom v krajine objasnili, že Cirkev sa nikdy nezúčastní kultúry smrti.
Cirkev nesmie prestať bojovať za svoju schopnosť zaručiť bezpodmienečnú ochranu života detí a ich matiek. A to sa dá dosiahnuť iba vo vlastných nemocniciach!
V závislosti od zloženia ústavného súdu sa môže stať, že v budúcnosti ani najvyšší súd Nemecka už nebude chrániť život nenarodených detí tým, že ich (čiastočne alebo dočasne) zbaví ich – v podstate neodňateľnej – dôstojnosti.
Kto, ak nie Cirkev, potom ochráni život?
Kto ľuďom vysvetlí, že aj chorý a postihnutý život je milovaný, chcený a stojí za to ho žiť? Kto podporí matky, ktoré intuitívne cítia, že by bolo nesprávne zabiť svoje dieťa? Kto ochráni lekárov, pôrodné asistentky a zdravotné sestry pred spolupáchateľstvom na týchto zločinoch proti nenarodenému životu?
Každý biskup, ktorý si z údajnej politickej múdrosti myslí, že sa dnes môže zdržať jasného a jednoznačne vyjadreného postoja k životu, otvára dvere kultúre smrti.
Vráťme sa do staroveku:
Jedným z najsilnejších argumentov pre kresťanov bolo, že sa staráme o chorých, staráme sa o starších, kŕmime chudobných, neopúšťame deti a nezabíjame nenarodených.
Caritas, nie ako ziskový sociálny podnik, ale ako žitá láska, neoddeliteľná od Božej lásky, bola to, čo hnalo ľudí ku kresťanom!
Toto môže a malo by platiť aj v budúcnosti, ak neobarbarstvo a neopohanstvo budú pokračovať vo svojej neurčitej ceste do našej spoločnosti, nášho práva a našej medicíny.
Dnes sa kresťania musia rozhodnúť poskytnúť životu všetku možnú ochranu, zo všetkých síl a bez ohľadu na politickú alebo právnu zámienku Čokoľvek iné by bolo pred Bohom a ľuďmi neprijateľné!
-zg-