Vatikán-Guadalupe, 12.12.2025 (kath.net) – V homílii na spomienku Panny Márie Guadalupskej – ako ju volajú a spievajú jej v Latinskej Amerike – v roku 2011 pápež Benedikt XVI. povedal:
Mária „nás vždy vedie k svojmu božskému Synovi, ktorý sa zjavuje ako zdroj dôstojnosti všetkých ľudí.“
Kath.net uvádza plný text homílie pápeža Benedikta XVI. na slávení Eucharistie pri príležitosti 200. výročia nezávislosti krajín Latinskej Ameriky a Karibiku na spomienku Guadalupskej Panny Márie, 12. decembra 2011, v Bazilike svätého Petra:
Drahí bratia a sestry! „Zem vydala svoj plod (Ž 67,7). V tomto obraze zo žalmu, v ktorom sú všetky národy a ľudia vyzvaní, aby radostne chválili Pána, ktorý nás zachraňuje, cirkevní otcovia mohli rozpoznať Pannu Máriu a Krista, jej Syna:
„Zem je najblahoslavenejšia Mária, ktorá pochádza z našej zeme, z nášho rodu, z hliny, z tejto hliny, z Adama […]. Zem má svoj úrodu: najprv priniesla kvet […] potom sa tento kvet stal ovocím, aby sme ho mohli jesť, aby sme mohli jesť jeho telo. Chcete vedieť, aký druh ovocia je toto? Je to ovocie, ktoré pochádza z Panny; Pán, ktorý pochádza zo služobnice; Boh z človeka; Syn z Matky; ovocie zo zeme“ (sv. Hieronym, Breviár v Žalmoch 66 PL 26, 1010–1011).
Aj my dnes hovoríme, keď sa radujeme z ovocia tejto zeme:
„Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky národy. (Ž 67).
Hlásame dar vykúpenia, ktorý nám dal Kristus, a v Kristovi rozpoznávame jeho moc a božskú majestátnosť. …
Inšpirovaný týmito pocitmi, s bratskou láskou pozdravujem kardinálov a biskupov kňazov, rehoľných bratov a sestry a veriacich tu v Bazilike svätého Petra, aby s radosťou oslávili sviatok Guadalupskej Panny Márie, Matky a Hviezdy evanjelizácie v Amerike. Mám pred sebou aj všetkých, ktorí sa k nám v duchu pripájajú a s nami sa modlia k Bohu za rôzne krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku, z ktorých mnohé si v súčasnosti pripomínajú svoju nezávislosť spred 200 rokov, ale ktoré okrem historických, spoločenských a politických udalostí obnovujú svoju vďačnosť Bohu za veľký dar prijatej viery, ktorá hlása tajomstvo vykúpenia skrze smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, aby všetky národy zeme mali v ňom život. Petrov nástupca nemohol nechať túto udalosť ujsť bez toho, aby neuznal radosť Cirkvi z hojných darov, ktorými Boh v nekonečnej dobrote obdaril tieto milované národy, ktoré z hĺbky svojich sŕdc vzývajú Pannu Máriu.
Plášť svätého Juana Diega, domorodca vyryl zázračný obraz „Morenita del Tepeyac“ s jej radostnou tvárou, ktorá sa predstavuje ako „vždy Panna Mária, Matka pravého Boha, skrze ktorého žijeme“ (z De la lectura del Oficio. Nicán Monohua, 12. vyd., Mexico City, DF, 1971, 3–19).
Zázračný obraz nám pripomína:
„Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá …“ (Zjv 12, 1–2)
Mária ukazuje domorodému obyvateľstvu prítomnosť Vykupiteľa. Vždy nás vedie k svojmu božskému Synovi, ktorý sa zjavuje ako pôvod dôstojnosti všetkých ľudí, ako láska silnejšia ako sily zla a smrti a ako zdroj radosti, detskej dôvery, útechy a nádeje. (De la lectura del Oficio. Nicán Monohua, 12. vyd., Mexico City, DF, 1971, 3–19).
Magnificat, ktorý hlásame v evanjeliu, „Máriin chválospev je zároveň chválospevom Božej Matky i chválospevom Cirkvi, chválospevom sionskej dcéry i nového Božieho ľudu, spevom vzdávania vďaky za plnosť milostí udelených v ekonómii spásy, chválospevom „chudobných“, ktorých nádej sa bohato napĺňa, lebo sa napĺňajú sľuby dané „Abrahámovi a jeho potomstvu naveky“ (KKC, 2619).
V geste vďačnosti svojmu Pánovi a pokory ako jeho služobníčka Panna Mária vzdáva chválu Bohu za všetko, čo urobil pre svoj ľud Izrael. Je to Boh, ktorému patrí všetka česť a sláva, Všemohúci, ktorý koná zázraky prostredníctvom svojho verného služobníka a ktorý aj dnes zázračne zjavuje svoju lásku ku všetkým ľuďom, najmä k tým, ktorí čelia ťažkým skúškam. …
„Jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi (Zach 9,9), čítame v prvom čítaní. Od vtelenia Slova sa Božie tajomstvo zjavuje v udalosti Ježiša Krista, ktorá sa deje súčasne pre každého človeka, v každom čase a na každom mieste, skrze Cirkev, ktorej Matkou a vzorom je Mária.
Preto môžeme aj dnes naďalej chváliť Boha za zázraky, ktoré vykonal v životoch latinskoamerických národov a celého sveta skrze svoju prítomnosť v Synovi a vyliatie svojho Ducha ako obnovu osobného a spoločného života. Boh toto všetko „skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým,“(Mt 11, 25) – pokorným a jednoduchým srdcom. Svojím „áno“ na Božie volanie Panna Mária zjavuje Božiu lásku medzi ľuďmi. V tomto duchu s jednoduchosťou a materinským srdcom naďalej ukazuje na jediné svetlo a jedinú pravdu – na svojho Syna, Ježiša Krista, ktorý „je definitívnou odpoveďou na otázku zmyslu života a na základné otvorené otázky, ktoré dodnes trápia toľkých ľudí amerického kontinentu“ (Postynodálna apošt. exhortácia Ecclesia in America, 10).
Rovnako „toto materstvo Márie v poriadku milosti trvá neprestajne odvtedy, čo dala pri zvestovaní svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne zotrvala pod krížom, až kým sa nezavŕši večná spása všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním nám naďalej získava dar večného spasenia. S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry jej Syna, ktorí ešte putujú a nachádzajú sa v nebezpečenstvách a ťažkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti, (Lumen gentium 62).
Zatiaľ čo si v rôznych častiach Latinskej Ameriky práve pripomíname 200 rokov nezávislosti, cesta integrácie na tomto milovanom kontinente pokračuje a zároveň sa jeho obnovený význam uznáva v celosvetovom meradle. Za týchto okolností je nevyhnutné, aby si rôzne národy Latinskej Ameriky zachovali svoje bohaté dedičstvo viery a svoju historickú a kultúrnu dynamiku tým, že sa budú dôsledne prejavovať ako obrancovia života od počatia až po jeho prirodzený koniec a ako podporovatelia mieru. Okrem toho musia chrániť rodinu v jej prirodzenej podstate a poslaní súčasným rozvíjaním komplexných a intenzívnych vzdelávacích programov, ktoré ľudí náležite pripravia a uvedomia si ich vlastné schopnosti, čo im umožní prevziať zodpovednosť za svoj osud dôstojným a zodpovedným spôsobom. Majú tiež čoraz viac podporovať vhodné iniciatívy, ktoré podporujú zmierenie a bratstvo, rastúcu solidaritu a ochranu životného prostredia, aby zintenzívnili úsilie o prekonanie chudoby, negramotnosti a korupcie a odstránili všetky formy nespravodlivosti, násilia, kriminality, neistoty v občianskom živote, obchodovania s drogami a vydierania.
Keď sa Cirkev pripravovala na 500. výročie zasadenia Kristovho kríža do úrodnej pôdy amerického kontinentu, blahoslavený Ján Pavol II. na jeho pôde po prvýkrát vyhlásil program novej evanjelizácie – „novej vo svojom umučení, vo svojich metódach, vo svojom prejave“ (porov. Príhovor k zhromaždeniu CELAM, 9. marca 1983, III; AAS 75, 1983, 778).
Z mojej zodpovednosti za posilnenie viery chcem aj ja povzbudiť apoštolskú horlivosť, ktorá v súčasnosti oživuje a inšpiruje „misiu na kontinente“, ktorá sa začala v Aparecide, aby sa „kresťanská viera ako základná udalosť a živé stretnutie s Kristom hlboko zakorenila v srdciach ľudí a národov Latinskej Ameriky“ (5. gen. zhromaždenie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku, Záverečný dokument, 13). Takto sa zvýši počet pravých Pánových učeníkov a misionárov a obnoví sa povolanie Latinskej Ameriky a Karibiku k nádeji. Preto nech Božie svetlo stále jasnejšie žiari na tvári každého syna a dcéry tohto milovaného kontinentu a nech vykupiteľská milosť vedie ich rozhodnutia, aby bez straty odvahy mohli naďalej napredovať v budovaní spoločnosti založenej na rozkvete dobra, víťazstve lásky a šírení spravodlivosti. S týmito vznešenými úmyslami a s pomocou Božej prozreteľnosti plánujem podniknúť apoštolskú cestu do Mexika a na Kubu pred svätými sviatkami Veľkej noci, aby som hlásal Kristovo slovo a posilnil presvedčenie, že toto je vzácny čas na podporu evanjelizácie so silnou vierou, živou nádejou a vrúcnou láskou. Všetky tieto snahy, ako aj súčasný osud národov Latinskej Ameriky a Karibiku na ich ceste k lepšej budúcnosti, zverujem Panne Márii Guadalupskej, našej nebeskej Matke. Okrem toho vzývam nad nimi príhovor mnohých svätých a blahoslavených, ktorých Duch Svätý vzkriesil v dejinách tohto kontinentu: výber hrdinských príkladov kresťanských cností v rozmanitých osobných okolnostiach a spoločenských podmienkach, aby ich príklad čoraz viac napomáhal novej evanjelizácii pod pohľadom Krista, Spasiteľa ľudstva a sily jeho života. Amen.
-zg-