Berlín, 26.10.224 (CNA) – V Nemecku sa naďalej diskutuje o ľahšom prístupe k usmrcovaniu detí pred narodením. Katolícka cirkev považuje potrat vo všetkých formách za ťažké morálne zlo, ktoré porušuje božský aj prirodzený zákon. Toto presvedčenie je v katolíckej tradícii hlboko zakorenené a siaha až do počiatkov Cirkvi.
„Ľudský život treba absolútne rešpektovať (1703) a chrániť už od chvíle počatia. Ľudskej bytosti už od prvej chvíle jej jestvovania treba priznať práva osoby, medzi ktorými je nedotknuteľné právo každej nevinnej bytosti na život. (357)
„Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, posvätil som ťa“(Jer 1,5)
„Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme“ (Ž 139, 15).“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi 2270)
Katolícka náuka vychádza z toho, že život je Boží dar. Každého človeka Boh chcel, a preto nijaká pozemská autorita nemá právo rozhodovať o živote nenarodeného dieťaťa.
Tieto princípy sú hlboko zakorenené v biblickej tradícii. Obzvlášť často sa poukazuje na Žalm 139, ktorý hovorí: „Utkal si ma v lone mojej matky“.
Katolícky postoj sa okrem teologických úvah opiera aj o prirodzené právne úvahy. Koncept prirodzeného práva, založený na učení filozofov ako Aristoteles a sv. Tomáš Akvinský, tvrdí, že existujú objektívne morálne normy, ktoré vyplývajú zo samotnej ľudskej prirodzenosti. Sv. Tomáš Akvinský vo svojej náuke zdôrazňuje, že rozumom si človek môže uvedomiť, že ochrana života je základnou povinnosťou. Preto úmyselné ukončenie ľudského života, ku ktorému dochádza prostredníctvom potratu, odporuje tomuto prirodzenému poriadku. Postoj Cirkvi k interrupciám v histórii a dokonca aj rané spisy ako od Didacheho, ktoré pochádzajú z prvého alebo druhého storočia, formulujú jasné stanoviská. Jednoznačne sa hovorí:
„Nepotratíš dieťa, nezabiješ novorodenca“.
Ďalším pozoruhodným príkladom je Tertulián (150-230), ktorý vyhlásil:
„Nie je pre nás zákonnejšie zabiť človeka, ktorý je pred narodením, ako toho, ktorý sa už narodil. Maternicu sa oplatí chrániť, pretože ak sa zabráni pôrodu, dôjde k ´predpokladanej vražde´“.
Tento princíp presadzovala Katolícka cirkev v priebehu storočí. Potrat bol odsúdený už na synode v Elvire v roku 306. Konštantínovou zmenou sa právne dôsledky ešte viac zhoršili: cisár Konštantín uložil trest smrti mečom za potrat. Teologická diskusia sa ďalej rozvíjala aj v stredoveku. Následná animácia, ktorá siaha až k Aristotelovi a popisuje postupnú animáciu plodu, zostala témou na dlho. Hoci sv. Tomáš Akvinský na základe aristotelovskej koncepcie veril, že racionálna duša nevstúpi do tela ihneď po počatí, odsúdil akúkoľvek formu potratu ako ťažký hriech. Pred vstúpením duše do tela, t. j. predtým, ako embryo dostalo podľa neskoršieho názoru racionálnu dušu, sv. Tomáš Akvinský nevnímal potrat ako vraždu, ale v jeho očiach to bol závažný hriech, pretože „embryo má potenciál pre ľudský život“.
Ťažký alebo smrteľný hriech) hriech je v katolíckej náuke vedomý, úmyselný čin proti Božím prikázaniam, ktorý znamená závažnú vec. Ničí vzťah s Bohom! Predpokladom je plné vedomie, slobodná vôľa a závažné pochybenia, ako napríklad vražda alebo cudzoložstvo. Ak niekto zomrie v stave ťažkého hriechu bez pokánia a priznania, hrozí mu večné zatratenie, teda odlúčenie od Boha v stave pekla.
Druhým vatikánskym koncilom v roku 1965 Katolícka cirkev opätovne potvrdila svoj jasný postoj. Pastoračná konštitúcia Gaudium et spes hovorí:
„Život sa má teda chrániť s maximálnou starostlivosťou už od počatia. Potrat a zabíjanie novorodencov sú opovrhnutia hodné zločiny.”
Pápež Benedikt XVI zhrnul tento postoj stručne v rozhovore v roku 2006:
„Ľudské bytosti sa začínajú v maternici a zostávajú ľuďmi až do posledného dychu. Preto nenarodené dieťa treba vždy rešpektovať ako ľudskú bytosť.“
Tento postoj jasnými slovami opakovane zopakoval aj pápež František.
-zg-