Kolín, 2.3.2025 (CNA) – Prof. Riccardo Wagner, bývalý presvedčený ateista z NDR, prijal vo veľkonočnej noci 2024 sviatosť krstu, birmovania a prvé sväté prijímanie a tak vstúpil do Katolíckej cirkvi.
V interview pre nemecké Dómske rádio (Domradio) opísal profesor trvalo udržateľného manažmentu a komunikácie na Vysokej škole Freseniusa v Kolíne svoju „dlhú cestu ku viere, ktorá trvala 35 rokov!“
Pôvodne mu pojmy ako hriech, vykúpenie či milosť nič nehovorili a obsah kresťanskej viery považoval za prekonaný.
Jeho záujem vzbudilo, keď si kládol otázku, prečo sa inteligentný človek ako pápež Benedikt XVI. tak drží katolíckej viery!
Prvý obrat prišiel vo františkánskom kláštore, keď čítal knihu „Zrelý život“ Richarda Rohra, ktorá mu otvorila novú perspektívu obrazu Boha. Potom začal veľa čítať o kresťanskej viere a informoval sa aj na YouTube:
„Viedol ma taký pocit, že som sa úplne zahľadel na YouTube, veľa som tam sledoval z amerických kanálov. Pritom som sa pôvodne nechcel nikdy stať kresťanom!“
Najprv to bolo pre neho „čisto intelektuálne cvičenie“ či dokáže pochopiť obsah a vysvetliť ho, či bude mať dobré argumenty proti tomu a či to dokáže vôbec nasledovať.
Rozhodujúci moment však pre neho prišiel, keď tým oslovil svojho vtedy 10-ročného syna:
„Keď som sa mu po prvý raz pokúsil sprostredkovať moje chápanie kresťanstva a povedal som: ´Vieš, že vlastne ide o to, že Boh ťa chcel a že Boh ťa miluje?´ To bola chvíľa, keď sa vlastne všetko riadne zvrtlo!“
Potom si Wagner povedal: „Okej, teraz musíš jednoducho vyvinúť aj trocha duchovnej praxe.“ A hovorí:
„Častejšie som potom zašiel aj na svätú omšu a pokúšal som sa o modlitbu. … A následne som objavil pre seba aj katolícku klasiku – ruženec. To mi skutočne veľmi pomohlo!“
Wagner používal aj Te Deum, ako hodinové modlitby pre všedný deň a na čítanie. Potom sa ponoril aj do intelektuálnej časti a nakoniec prišla chvíľa, keď si pomyslel:
„Hej, som kresťan, chcem veriť a ja naozaj verím! Verím, že Boh nás chcel a že Boh každého z nás miluje! A verím, že Boh chce, aby sme viedli ten najlepší a najslobodnejší život, aký môžeme žiť.“
Profesorovi nikdy nenapadlo chcieť stať sa niečím iným ako katolíkom a uzavrel to slovami:
„To protestantské ma nikdy neoslovilo, ani liturgicky, ani teologicky. A ani princípy ako ´sola scriptura´ sa mi nezdali správne či logické!“
-zg-