V nedeľnom evanjeliu sv. Marka (9,38–48) zaznieva slovo „pohoršenie“. V každodennom živote vyjadruje tento pojem reakciu rozhorčenia a protestu proti situácii alebo udalosti, ktoré pociťujeme ako neúnosné. Ale evanjeliový význam je iný. V gréckom origináli sa používa slovo „skandalon“. To znamená prekážku, kameň úrazu – príčinu toho, že niekto, kto chce kráčať, sa potkne a spadne. Na tých, ktorí kráčajú po Kristovej ceste, striehne vždy nebezpečie „skandalonu“, pohoršenia. Niekedy to prichádza od iného, niekedy od nás samých.
Pánove slová sú veľmi vážne. Predovšetkým hovorí:
„Pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.“
V Cirkvi, v ktorej Bohu vďaka nechýbajú svätci, vyznavači a mučeníci, sú vždy aj zradcovia a ako hovorí príslovie: „Strom, ktorý padá, robí väčší hluk ako les, ktorý rastie!“
Kazateľ, ktorý nehlása zdravú náuku, ale chce vyhovieť želaniam sveta, vyvoláva pohoršenie – porovn. 2 Tim 4,3 – 4:
„Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.“
Nemorálne správanie niektorých kňazov, skazenosť niektorých kresťanov, dvojitý život niektorých rehoľníkov – to všetko je dnes ten „skandalon“.
Slová evanjelia nás varujú: Voči Kristovi musíme urobiť rozhodnutie, ktoré nás absolútne zaväzuje a v ktorom nie je možné nijaké odstupňovanie. Človek ho prijme, alebo ho odmietne:
„Kto nie je so mnou je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje,“ (Mt 12, 30)
Musíme sa rozhodnúť. Pán rešpektuje každé rozhodnutie, ale kompromis neakceptuje! V knihe Zjavenia sv. apoštola Jána (3,15–16) hovorí:
„Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už -už ťa vypľúvam z úst.“
Prečo je také dôležité, na ktorej strane chceme stáť? Pretože ide o to vojsť do života, alebo byť z neho vylúčení! Teoreticky sa mnohí rozhodli pre Krista: Sú pokrstení, a prijali zrejme aj sviatosť birmovania, chodia na sväté omše, priznávajú sa ku svojej viere. No môže sa stať, že súčasne naďalej visíme na svojom hriechu, ktorý je možno pýchou alebo chamtivosťou, nečistotou, egoizmom alebo takou lenivosťou, ktorá spočíva v tom, že zanedbávame duchovný život a sviatosti. Vieme, že tieto veci sú prekážkou, že sú „pohoršením“ pre nás samých a privádzajú nás k pádu a napriek tomu ich tolerujeme.
Ale ak by si mal nekrózu na nohe a mal by si voľbu či amputovať nohu, alebo zomrieť- čo by si si zvolil? Iste je amputácia lepšia ako smrť, aj keď je bolestivá. Ježiš hovorí presne toto v evanjeliu:
„Je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla.“
Je lepšie obetovať vlastnú pýchu, chamtivosť, hľadanie egoistických potešení, lenivosť, nedbanlivosť a mať za to život! Táto myšlienka nás nesmie uviesť do omylu, aby sme si mysleli, že kresťanstvo je bolesť a utrpenie. Vôbec nie! Pravé utrpenie je hriech: pýcha, chamtivosť, neresti, vzdialenie sa od Boha. Hriechy nám spôsobujú smútok, uvádzajú nás do zúfalstva, robia z nás otrokov. Nie náhodou nazýva Ježiš peklo „gehenna“ (grécky geenna). To bola skládka odpadu, kde sa spaľoval odpad. Musíme niečoho vzdať, aby sme mohli nasledovať Ježiša? Áno – toho odpadu, ktorý v sebe nosíme. Čo za to dostaneme? Kristovu radosť, ktorá sa teraz začne a potrvá večne!
-zg-