Vatikán, 29.2.2024 (LifeSiteNews)
Vatican News uverejnil 27. februára článok (article) v rôznych jazykoch, ktorý sa pokúšal brániť žehnanie párov rovnakých pohlaví v dokumente Fiducia Supplicans (FS). Autor Andrea Tornielli, riaditeľ Vatican News, sa v ňom zaoberá koncepciou liturgického alebo pastoračného žehnania.
Kardinál Victor Manuel Fernández uviedol že, treba rozlišovať „druhy žehnania – liturgické a tzv. pastoračné. Podľa jeho slov je dokument je „skutočným vývojom Magistéria a oficiálnych textov Cirkvi v tejto oblasti“.
Kardinál Gerhard Müller to označil ako „najproblematickejší bod a k tejto kritike sa pripojil aj kardinál Robert Sarah.
Tornielli hovorí o „dvoch spôsoboch, akými sa majú liturgické žehnania chápať – v širšom zmysle, keď každá modlitba kňaza je liturgická a v užšom zmysle, keď modlitba je ‘liturgická’ iba keď sa vykoná ‘obradne,’ a presnejšie, keď je založená na texte schválenom cirkevnou autoritou.
Na podporu tohto argumentu Tornielli uvádza „dôležitý precedens“ medzi tým liturgickým a neliturgickým, ako sa nachádza v dokumente Kongregácie pre náuku viery z r. 2000 „Inštrukcia k modlitbám uzdravenia“ od prefekta – kardinála Jozefa Ratzingera a schváleného pápežom Jánom Pavlom II.
Tornielli uvádza, že isté časti textu „ukazujú, že význam termínu ‘liturgický’ vo Fiducia Supplicans na definovanie obradného žehnania odlišného od pastoračného, „je iste nový vývoj a zasadený do rámca Magistéria ostatných desaťročí“. A cituje čl. 2 a 3:
„Modlitby uzdravenia sa považujú za liturgické, ak sú súčasťou liturgických kníh schválených kompetentnou autoritou Cirkvi. Inak sú neliturgické.“
Tornielliho argument teda potichu zamenil predmet žehnania a modlitby.
Jednoduché modlitby sú však odlišného typu ako žehnania. Tento aspekt zdôraznil v analýze dominikánsky teológ pre LifeSiteNews:
„Článok argumentuje, že ak môžu byť liturgické a neliturgické modlitby, tak môžu byť aj liturgické a neliturgické žehnania! A to je očividne falošná predstava. To by ste mohli rovnako argumentovať, že môžu byť aj neliturgické oltáre!
Jeden rozdiel medzi modlitbou a žehnaním je, že žehnanie je vždy istým spôsobom aktom autority a v tom zmysle sa vždy deje v mene Krista Leitourgosa – služobníka svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán a nie človek (Hebr. 8,2). Takže v tomto zmysle sú všetky požehnania liturgické!“ …
Dominikán ďalej zdôraznil, že diskusia o chápaní požehnania je druhoradá vzhľadom na širšiu otázku vo FS:
„Skutočná námietka voči FS spočíva inde a síce v pohoršení, ktoré také žehnania nevyhnutne vyvolajú, nech ich definujeme hocijako. Tornielliho výpoveď, že FS opakovane objasňuje, že také žehnanie nemôže byť schválením zväzku, je bezdôvodným ubezpečovaním a očividne falošným.“ …
Požehnanie je požehnanie !
Dr. Peter Kwasniewski, známy teológ a liturgik k tomu vyhlásil:
„V zásade by sme mali odmietnuť ideu, že kňaz môže udeliť požehnanie, ktoré nie je výkonom jeho kňazstva! …
Len preto, že niekto iný pred nami rozlišoval medzi ‘liturgickým a neliturgickým požehnaním´, to nerobí pravdivejším, ak je dobrý dôvod spochybniť to rozlišovanie samotné. Okrem toho, keď dokument Kongregácie pre náuku viery z r. 2000 mal byť základom FS, prečo sa v ňom necituje?“
Dr. Kwasniewski tiež varoval pred prijatím omylu „rozporu medzi osobou kňaza a jeho formálnym výkonom kňazstva!“
„Požehnanie je požehnanie bez ohľadu na to, či to kňazovi trvá 10 sekúnd alebo 10 minút, či má štólu, alebo ornát, či číta z liturgickej knihy, alebo ho vyslovuje bez nej. Ak sa požehnanie neudeľuje v mene Krista Veľkňaza a teda v istom zmysle už liturgicky (liturgia znamená práca v mene mnohých) tak je to márna a poverčivá reč.“
Dominikán aj Dr. Kwasniewski poukázali tiež na širšiu otázku v FS a obaja sa zhodli že:
„Deklarácia je pokus otvoriť bezpečný priestor pre homosexualitu v Cirkvi, ako urobili aj anglikáni schválením párov rovnakých pohlaví a nenazvali to ´manželstvom´.
Modlitba nikdy nemôže schvaľovať hriech
Kardinál Robert Sarah sa už v januári vyjadril v podobnom zmysle:
„Je zrejmé, že sa môžeme modliť za hriešnika a že môžeme prosiť Boha o jeho obrátenie. Je zrejmé, že môžeme žehnať muža, ktorý sa pomaličky postupne obracia k Bohu, aby pokorne prosil o milosť pravej a radikálnej zmeny života. Modlitba Cirkvi sa nikomu neupiera. Nikdy sa však nesmie spreneveriť, aby sa stala schválením hriechu, štruktúry hriechu alebo dokonca hroziacej príležitosti k hriechu. Kajúce a ľutujúce srdce, aj keď je ďaleko od svätosti, sa však požehnať musí.
No zapamätajme si, že pri neobrátených a zatvrdnutých srdciach neprišli z úst sv. Pavla nijaké požehnania, ale skôr toto varovanie:
‘Ale ty si svojou zaťatosťou a nekajúcim srdcom hromadíš hnev na deň hnevu, keď sa zjaví spravodlivý Boží súd. On odplatí každému podľa jeho skutkov,“ (Rim 2, 5-6). …
-zg-