Biskup Conley: „Vyjadrenia pápeža o “spiatočníckych a reakcionárskych postojoch” v americkom katolíckom živote vyvolali u niektorých hlboko veriacich katolíkov nevôľu“.
Lincoln, 28.5.2024 (kath.net/Diecéza Lincoln/pl)
Kath.net uvádza príspevok „O službe amerických biskupov“, od biskupa Jamesa Conleya z americkej Diecézy Lincoln v štáte Nebraska z 24. mája na diecéznej stránke „Southern Nebraska Register“ v plnom znení:
Po jedenástich rokoch pontifikátu je František u Američanov – ktorí sa označujú ako katolíci, naďalej obľúbený. Asi 75 percent z nich má pozitívny prístup k Svätému Otcovi. To by nemalo byť prekvapením. Jeho starostlivosť o chudobných a ľudí na okraji spoločnosti, jeho starosť o životné prostredie a jeho zasadzovanie sa za pokoj nachádzajú veľkú ozvenu.
Ale ako všetky moderné vedúce osobnosti nie je ani František bez kritikov. Jeho predošlé vyjadrenia o ´spiatočníckych a reakcionárskych´ postojoch v americkom katolíckom živote vyvolali u niektorých hlboko veriacich katolíkov nevôľu. A jeho často ako negatívny pociťovaný pohľad na vedenie Cirkvi v USA zmiatlo amerických biskupov, ktorí preukázali už dlhú históriu lojality a veľkodušnosti voči Svätej stolici. Možná pastoračná návšteva, o ktorej vyšla správa vo francúzskych katolíckych novinách, by sa uvítala a mohla by byť príležitosťou pre Svätého Otca vidieť našu katolícku cirkev v inom svetle.
Čo sa týka biskupov, mám isté skúsenosti. Keď som počas štúdia konvertoval na katolícku vieru, bol som vysvätený za kňaza a slúžil som desaťročie v Ríme ako úradník vo vatikánskej Kongregácii pre biskupov, ktorej úlohou je hodnotiť mužov pre úrad biskupa a odporúčať ich. Tá práca bola do veľkej miery byrokratická. Boli to rešerše, správy, rozhovory, korešpondencia a s tým spojené personálne úlohy. Ale bolo to dôkladné objasnenie o silných stránkach potencionálnych problémoch v procese voľby na úrad biskupa.
Na základe toho, čo som videl a personálne obsadil, bol tento proces solídny, nie dokonalý, ale napriek tomu v podstate objektívny … Je prísne dôverný, čo vylučuje verejné lobovanie, kampane a politické manévrovanie – prinajmenšom v spôsobe, ako je zvyčajné v sekulárnom svete. Je aj mimoriadne konzultatívny a zahrňuje 25-40 rozhovorov s duchovnými ako aj laikmi – mužmi a ženami, ktorí príslušného kandidáta dobre poznajú. Všetko toto podlieha kánonickému právu a vedie to apoštolský nuncius príslušnej krajiny.
Už dvadsať rokov nie som v Ríme. Zažil som proces tejto voľby z druhej strany. Slúžil som v ostatných 16 rokoch ako biskup v USA ako pomocný biskup a teraz ako ordinár, teda zodpovedný biskup diecézy. Je jedno, čo človek predtým vedel, služba miestneho biskupa je prekvapením a výzvou. Akémukoľvek spoločenskému postaveniu a uznaniu sa katolícki biskupi predtým tešili, to dávno zmizlo. Kríza zneužívania duchovnými všetko pochovala. Dnes môže byť realita pravým opakom. Ale to v konečnom dôsledku nie je nijaká strata, lebo pravé kresťanské vedenie je iba do tej miery privilégiom, ak zahrňuje službu iným v duchu pokory.
Pre mňa bol život biskupa požehnaním, lebo moji spolubratia medzi americkými biskupmi boli prevažne dobrí, angažovaní muži. Majú veľmi rozdielne schopnosti a sú to aj rozdielne osobnosti. Všetci majú silné aj slabé stránky. Nikto z nich nie je ani takmer dokonalý. Ale sú Cirkvi verní a Božiemu ľudu oddaní. A sú aj nepochybne lojálni pápežovi Františkovi, a tak ťažko vedia pochopiť jeho dvojznačné výroky a zdanlivé kritiky.
Aký je teda zmysel týchto myšlienok? Jednoducho toto:
Predtým, než Svätý Otec vykoná ďalšiu návštevu v USA, chcel by som ho poprosiť, aby si vzal trocha času, aby sa oboznámil s pravým spôsobom amerického katolíckeho života, lebo napriek mnohým výzvam, ktorým čelíme, je mnohé z toho nádejeplné a dobré.
Ako jeden z mojich spolubratov v nedávno vyšlej knihe „True Confessions: Voices of Faith from a Life in the Church“ (Ignatius, 2024) konštatuje:
„Medzi katolíkmi našej krajiny je veľký hlad po kráse. Sviatostná sila predstavivosti je ešte živá. A ak túto silu predstavivosti – túto potrebu a túžbu ľudí po niečom svätom a pravdivom, po niečom peknom a väčšom ako sú oni sami živíme a ak ju spojíme s aktívnou prácou s verejnosťou a sociálnou prácou, výsledky sú obdivuhodné. To mi dáva veľkú nádej.
Keď pozorujete, ako mladí rodičia a deti plní nadšenia objavujú Ježiša Krista v jeho Cirkvi, bude vám jasné, že to isté posolstvo, ktoré sa hlásalo pred 20 storočiami, má ešte stále nesmierny účinok napriek všetkým svetským zmenám v kultúre a technike vo svete.
Pán vedie svoje dielo naďalej a toto dielo prináša ešte stále ovocie. Musíme sa k výzvam, ktoré sú pred nami, iba šikovnejšie postaviť.
A musíme byť lepšie pripravení hovoriť pravdu! … Aj keď je to neželané, ak keď si to vyžaduje svoju cenu!
Muži v našej krajine, ktorí dnes prijmú menovanie za biskupa, sú vcelku mužmi, ktorí presne vedia, že budú trpieť! Sú to muži, ktorí sú ochotní niesť kríž kresťanského vedenia veriacich a pripravili sa na to hlbokou modlitbou, pravou teologickou formáciou a pastoračnou skúsenosťou v zákopoch! Ich oči sú otvorené a jasne vidia sociálnu a kultúrnu toxicitu našej doby. Aj keď budúcnosť nebude jednoduchá, oni sú pre tento čas vyvolení a pripravení. A tí vyvolení, ktorí prijmú povolanie biskupa, sú podľa môjho názoru plní angažovanosti pre túto úlohu.
Oni potrebujú a oni si zaslúžia povzbudenie, jasnosť a podporu od muža, ktorý zastáva úrad pápeža.
Pápež František môže všetky tri body splniť. Mali by sme dúfať a modliť sa, aby presne toto urobil.
Link k originálu : On the ministry of America’s bishops
-zg-