Autorka úvahy Kathleen Bowen je matka 10 detí, ktoré vyučovala doma. Keď deti vyrástli, začali spolu produkovať katolícke filmy na podporu verných kresťanov v USA, ktorí v súčasnej dobe veľmi trpia. Práve dokončili svoj piaty film.
„Suspendovaní kňazi nájdu vlastnú cestu v tomto prenasledovaní, ale my maličkí, ktorí sme zranení veľkým pohoršením prenasledovania verných, by sme sa mali vrúcne modliť bolestný ruženec a meditovať Kristove utrpenia. Tento zvyk zachová naše srdcia v svätej Matke Cirkvi Ríma a posilní nás to, aj keby nás postihlo krvavé prenasledovanie!“
Napriek neustálemu tlaku prijať moderné názory v USA neustále rastie počet verných kresťanov a aj takých, ktorí prednostne navštevujú latinské sväté omše. Treba uznať, že obete, ktoré títo katolíci prinášajú, aby sa dostali do farností, kde sa slávia, ukazuje, že je to viac ako prvá voľba. Tradičná omša je výrazom tradičnej morálky a viery a nielen uprednostňovaním tejto liturgie. Tento názor sa zdá byť hlavným zločinom našich dvoch misionárov sv. Jána Krstiteľa, ktorí boli suspendovaní a to je ďalšia rana laikom po mnohých podobných prípadoch v USA! Takýchto rán sa nám dostáva už stále viac a stále rýchlejšie a stál tvrdších od cirkevných aj občianskych autorít. Takže ľahko možno pociťovať frustráciu, hnev ba dokonca hrôzu v tejto dobe prenasledovania. No keď si udržíme mysle a srdcia spojené s utrpením Krista, vytrváme v láske a vydobyjeme si konečné víťazstvo.
Suspendovaný kňaz nie je vyhodený kňaz. Kňaza nemožno vyhodiť, pretože jeho účelom je spájať Boha s človekom a ak sa mu odníme táto služba, odoberie sa mu účel života. Suspendovanie verných kňazov je prenasledovaním v najkrutejšom zmysle. Toto utrpenie je priveľké na to, aby ho kňaz mohol znášať sám, keď už sa musel vzdať ženy a detí a preto trpia jeho príbuzní, priatelia a farníci. Je to pohoršenie pre všetkých a najmä pre „maličkých“ v Cirkvi ako biskup Atanáz Schneider nazýva nás, jednoduché duše.
V tomto utrpení prenasledovania by sme sa nemali búriť, ale skôr vkladať nádej do posvätného ruženca. Ruženec udržiaval celé generácie v časoch prenasledovania. Tak sa neustále obracajme na Pannu Máriu skrze jej ruženec v tejto dobe. Meditácia bolestného ruženca je zvlášť utešujúca a pomáha mierniť a tíšiť hnev, frustráciu ba dokonca aj strach.
Oddanosť Božej vôli je plodom prvého tajomstva – agónie, ktorú Ježiš prežíval v Getsemanskej záhrade. Potil sa krvou, vzal na seba hriechy ľudstva – každý hriech každého človeka, ktorý prišiel pred ním a ktorý príde až do skončenia sveta. Všetky vzal na seba a vytrpel agóniu pri modlitbe v záhrade. Bol úplne podriadený Otcovej vôli. V tejto dobe prenasledovania sme zmierení s realitou toho, čo sa deje a prijímame utrpenie a to nám dovoľuje prosiť o milosti a prijímať ich. Musíme objať blížiaci sa kríž, lebo vieme, že Božia vôľa bude vždy na našej strane. Je často ľahšie prijať drámu udalostí, ktoré nás obklopujú. Podriadenie sa Božej vôli je tak uzdravujúcim prostriedkom.
Uvedomiť si v duchu, že naša Cirkev bola infiltrovaná a že na Kristovu nevestu sa útočí zvnútra, je trochu príliš pre niektorých ľudí, aby sa takto odovzdali, ale to je naša súčasná agónia. Je ľahšie prijať Božiu vôľu, keď vidíme úplnú bezmocnosť v nejakej situácii.
Umŕtvovanie sa to je ďalší plod – druhého tajomstva – bičovania Ježiša. Náš Pán podstúpil strašné mučenie na nápravu našich hriechov. On trpel, aby ľudstvo mohlo byť zmierené s Bohom. Svojím utrpením otvoril brány nebies, ktoré boli zatvorené od Adamovho hriechu. My spolupracujeme s jeho utrpením, keď sa umŕtvujeme. Dobrovoľný pôst a pokánie nás pripravujú na časy prenasledovania. Počas prenasledovania je umŕtvovanie často nedobrovoľné. Ak sa však spojí s Kristovým utrpením v takej dobe, odmenou sú mnohé milosti pre mystické Kristovo telo. A keď sa útočí na zdroje našej svätosti ako na tradičnú omšu, je to umŕtvujúce. Vieme, že Kristovými ranami sme uzdravovaní. Za naše hriechy si zaslúžime trpieť, ale pre Krista môžeme ľahko znášať ťažkosti a bolesť z nepochopenia aj marginalizáciu. Radujme sa, že sme prenasledovaní pre neho!
Pokora je plodom korunovania tŕňmi v treťom tajomstve. To je pokora úplne odlišná od pokory Panny Márie, ktorú kontemplujeme pri zvestovaní Pána, lebo ona vie, ako sa správať pred Bohom a pozná našu vlastnú malosť pred Bohom. Korunovanie nášho Pána tŕňmi je umŕtvujúcim druhom pokory. Kristus Kráľ bol v tomto tajomstve vysmievaný ľudstvom. V dobách, keď prežívame prenasledovanie, je pre nás frustrujúce, že spravodlivosť sa tak hrozne porušuje. Náš Pán prežil rovnakú nespravodlivosť a my musíme tiež podstúpiť túto formu pokorovania. Niektoré veci v tomto svete sú také nespravodlivé, ale ako Kristovi nasledovníci máme takéto potupy pokorne vytrpieť.
Z pohľadu katolíkov je pohľad na suspendovaných verných kňazov potupou, no my sme ozaj bezmocní a nemáme inú možnosť ako pokorne to vytrpieť.
Kňazi nie sú povolaní pre nás – oni sú povolaní pre Boha.
Ich povinnosťou je uctievať Boha a zmierovať nás s Bohom skrze sviatosti. To je účel kňaza. Ctime si dobrých, verných kňazov. Modlime sa za tých, ktorí sú slabí. Je naozaj cťou, že títo kňazi trpia s Kristom. A myslím si, že naši suspendovaní misionári sv. Jána Krstiteľa sú šťastní, že môžu trpieť pre Krista, ako naznačuje aj ich pomenovanie.
Sme verní synovia a dcéry Cirkvi a proste žijeme svoj život spôsobom, ako svätí pred nami. Mali by nás oceniť za naše úsilie, no často sa nám vysmievajú, že sa množíme ako králiky, alebo že naši verní kňazi pohoršujú svojím tradičným kňazským odevom. Dôsledne sa potupujú aj motívy verných katolíkov. No my toto pokorenie dokážeme vytrpieť s Kristom, pretože sa nám, tak ako jemu, vysmievajú napriek našim cnostiam a vernosti.
Trpezlivosť v utrpení je plodom štvrtého tajomstva – keď plecia ťaží kríž. Náš Pán niesol ťažký kríž po tom, čo pretrpel dlhú noc agónie, po brutálnom bičovaní, ktoré na ňom zanechalo rany, ktoré by samotné mohli spôsobiť smrť a po krutom korunovaní tŕňmi vrazenými do hlavy. Pán nielenže kríž niesol – on ho dokonca s láskou objal, lebo vedel, že jeho utrpenie bolo dôvodom, prečo prišiel na tento svet – aby trpel a zomrel, aby sme my mohli mať večný život. On niesol tento kríž strašne trýznený smädom pre stratu krvi a po pohľade na svoju prebolestnú Matku. Rany, ktoré utrpel, boli také závažné, že by neprežil až do vytrpenia svojej popravy, keby neprinútili Šimona Cyrenejského, aby mu pomohol niesť kríž. Niekedy sa od nás žiada trpezlivo pretrpieť nesmierne ťažkosti. Keď pomyslíme, čo kresťania už vytrpeli inde a v minulosti, zistíme, že naša situácia nie je až taká zlá a že aj ak sa zhorší, tak to dokážeme vydržať, lebo náš Pán nám ukázal cestu a vedie nás. Nezostáva iné, ako trpezlivo vytrvať s vedomím, že sme teraz úplne bezmocní a nemôžeme nič urobiť.
Odpustenie nepriateľom je plodom piateho tajomstva bolestného ruženca pri ukrižovaní a smrti nášho Pána. Napodobňovanie tejto cnosti Pána je to, čo odlišuje kresťanov od každého iného náboženstva na svete. Odpúšťame tým, čo nás prenasledujú. Náš Pán odpustil tým, čo ho popravili aj tým, čo volali po jeho krvi. Počas prenasledovania musíme aj my odpustiť tým, ktorí nám spôsobujú toľké útrapy. To je cesta Kristových nasledovníkov. On odpustil tým najkrutejším prenasledovateľom z vlastného národa, panovníkom tej doby, aj svojím učeníkom, ktorí ho opustili.
Aj keď naši protivníci na nás uvalili celé toto utrpenie, musíme im odpustiť. Modlíme sa za pápeža, modlíme sa za biskupov a modlíme sa za kňazov. To je naša povinnosť a my si ju konáme. Modlíme sa aj za občianskych predstaviteľov. To sme povolaní robiť.
My odpúšťame svojím nepriateľom. To však neznamená, že nie sme schopní poukázať na to, kto naši nepriatelia sú. My vieme, kto sú tí, čo nás prenasledujú, ale my im odpúšťame a modlíme sa, aby nakoniec dostali milosť pokánia.
Súčasťou tohto zvláštneho prenasledovania je jeho pohoršujúca povaha. Opustenie kardinála Zena a odvolanie biskupa Stricklanda aj našich misionárov na toľkých iných pred nimi otriaslo dušami maličkých.
Kňazi nájdu vlastnú cestu v tomto prenasledovaní, ale my maličkí, ktorí sme zranení takým pohoršením, by sme sa mali vrúcne modliť bolestný ruženec a meditovať Kristove utrpenia. Tento zvyk zachová naše srdcia v svätej Matke Cirkvi Ríma a posilní nás to, aj keby nás postihlo krvavé prenasledovanie!
-zg-