Kázeň na 1. pôstnu nedeľu rok C
Drahí bratia a sestry, na Popolcovú stredu sme vstúpili do pôstneho obdobia a Pán Ježiš nám skrze Božie slovo odporúča tie známe veci, ako sú almužna, modlitba a pôst. Toto všetko by malo byť vlastné každému jednému z nás počas celého pôstneho obdobia. Ale dnes, na prvú pôstnu nedeľu, Pán Ježiš ide ďalej. Nejde ďalej sám od seba, ale počúvame, ako Ježiš Kristus je plný Ducha Svätého a Duch Svätý ho vedie. Je naozaj krásne, keď aj človek je plný Ducha Svätého, keď je s Duchom Svätým, keď ho Duch Svätý vedie v tomto živote. Človek si tak možno aj myslí niekedy, že keď sme plní Ducha Svätého a keď nás Boží Duch vedie, všetko bude v poriadku, že budeme šťastní, nič sa nám nemôže stať. Ale pravda je trošku iná. Kam vedie Duch Svätý Ježiša Krista? Vedie ho na púšť, čiže nie na vonok príjemné miesto. Vedie ho na púšť, aby sa tam Pán Ježiš 40 dní postil, ale ešte niečo viac. Vedie ho na púšť, aby ho doslova pokúšal diabol. A vidíme, že na púšti práve vtedy, keď už končí ten 40-dňový pôst, keď Pán Ježiš vyhladol, keď je hladný, tak vtedy prichádza diabol, aby ho pokúšal.
Vidíme, ako ho pokúša tým známym spôsobom, pokúša ho chlebom, keď je hladný a potrebuje tie základné potreby. Pokúša ho ďalšími vecami, ako je moc a sláva, ktorú mu akože chce navonok dať. A taktiež pokúša ho dokonca samým Božím slovom, keď hovorí: “Ak si Boží Syn, vrhni sa stadiaľto dolu, veď je napísané: svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili.” Čiže diabol prichádza, aby pokúšal. Pokúša samotného Boha, samotného Ježiša Krista. Ale aj toto pokúšanie nie je, povedal by som, zbytočné, pretože nám má dať veľký príklad. Príklad tým, že keď bol schopný diabol pokúšať Ježiša Krista, Božieho Syna, o to schopnejší bude pokúšať nás samých. Ľahšie sa mu pokúša človek, ktorý je poznačený dedičným hriechom alebo následkami dedičného hriechu, ktorý je slabý, ktorý padá v hriech či pokušenie. Čiže diabol prichádza, aby nás pokúšal. No, nepozerajme sa na pokušenie iba ako na potenciálne zlo, ktorému keď podľahneme, môžeme spáchať hriech, ale pozrime sa na pokušenie diabla ako na niečo, čo dopúšťa sám Boh na človeka. Prečo?
Pán Boh dopúšťa pokušenie. Veď keby pokušenie nedovolil, myslím, že toho hriechu by bolo menej. Možno by neboli žiadne. Čiže Boh dopúšťa pokušenie kvôli nejakému dôvodu, ktorý človek nie vždy pozná a nie vždy chápe. Istý Santiago Canals napísal tieto slová o pokušení. Povedal: “Pán dopustí pokušenie, aby ťa očistilo, urobilo svätým a odpútalo od vecí tohto sveta. Povedie ťa, kam on chce, a cestou, akou on chce. Urobí ťa šťastnejším životom, ktorý možno nebude pre teba jednoduchý a pohodlný, ale s jeho pomocou sa staneš vo svojej apoštolskej práci vytrvalejší, usilovnejší a hlavne pokornejší.” Takže pokušenie, ku ktorému sa postavíme ako k niečomu, čomu máme odporovať, s čím máme bojovať, nás môže urobiť silnejšími. Dokonca aj svätý Ján Zlatoústy hovorí také zaujímavé slová. Hovorí: “Ak nevytrháva zo zeme silné stromy i s koreňmi silný nápor vetra, i keď hocijako do nich naráža, a tieto nápory vetra ich robia viac tvrdými a odolnejšími, tak isto aj svätú dušu žijúcu čnostne nápory pokušení i ťažkosti nezničia, ale ju ešte viac vyzdvihnú do väčších výšin. Podobne ako spravodlivého Jóba práve ony urobili ešte slávnejším a dôstojnejším.” Čiže pokúšanie, alebo vlastne boj s pokušením ako takým, nás môže robiť silnejšími, môže nás očisťovať, môže nás skvalitňovať. Jednoducho, je to boj. Boj s pokušeniami, ktoré prichádzajú či už z tohto sveta, z našej slabosti a hlavne prichádzajú z diabla, alebo od diabla. S týmito pokušeniami, ktoré sa môžu týkať nášho tela, slávy, peňazí, postavenia, pýchy, už čohokoľvek, čím na nás diabol útočí, s nimi máme bojovať. A keď bojujeme, môžeme vyhrať. Pravdaže, človek je slabý, vždy môže spadnúť a podľahnúť pokušeniu. Ale vždy tu máme pokánie. Postoj človeka, ktorý prichádza k Bohu s pokorou a pravdou, priznáva svoje pády, svoje zlyhania a Boh veľmi rád odpúšťa, aby sme mohli znova vstať a znova bojovať s pokušeniami, ktoré prichádzajú na tento svet. A vidíme, že diabol sa nezastaví pred ničím. Nezastavil sa ani pred Ježišom Kristom, nezastaví sa určite ani pred nami.
Milí bratia a sestry, ako bojovať proti pokušeniu? Je mnoho spôsobov, ako človek môže odporovať pokušeniu. Či už, keď je slabý a vie, že ho nezvládne, ujsť pred ním. Keď sa nedá ujsť, tak postaviť sa a použiť tie prostriedky, ktoré majú silu pokušenie premôcť. A vidíme, že aj Pán Ježiš nám dáva jeden krásny príklad, ako bojovať proti pokušeniu. Vidíme, že Pán Ježiš v každom pokušení diabla odpovedá vždy Božím slovom. Božie slovo, ktoré je živé, ktoré je silné, ktoré je účinné, ktoré odoláva pokušeniu a každému pokušeniu aj odolalo. Preto aj to je výzva pre nás, aby sme aj my Sväté písmo čítali, poznávali, doslova pamätali si niektoré state Svätého písma, aby keď príde pokušenie, či už v našej mysli, očiach alebo ušiach, aby sme vedeli vždy pohotovo odpovedať. Niekedy môžeme aj polohlasne citovať Sväté písmo, aby sme ho aj my doslova vo svojich ušiach počuli a diabol, aby od nás odišiel. Sväté písmo je veľkou zbraňou, obranou proti pokušeniam diabla, ktorý prichádza a chce nás zničiť. Čiže písmo.
Ale okrem písma, svätý Pimen Veľký povedal tieto slová. Alebo taký pekný príklad v boji proti pokušeniam. “Keď kotol nahrievaný zdola vrie, nemôže sa ho dotknúť ani mucha, ani nič iné. A keď vychladne, zasadajú si naň muchy a padajú doňho rôzne hmyzy. Tak je to aj s človekom, ktorý sa celým srdcom oddáva duchovným veciam. Nepriateľ nesmie pristúpiť k nemu a premôcť ho. A k takému, kto žije v nečinnosti a lenivosti, ľahko pristupuje a premáha ho, ako chce.” Čiže aj my máme byť, obzvlášť v tomto pôstnom období a v boji proti pokušeniam, takým horúcim až vriacim kotlom, máme sa neustále zaoberať Božími vecami, v modlitbe, v premýšľaní, v meditovaní, pokiaľ sa nám dá, aby sme boli doslova stále zapálení a horeli. A vtedy diabol na jednej strane ťažko k nám príde a keď k nám aj príde, ťažko sa do nás dostane, aby nás mohol pokušením premôcť. Naopak, my ho môžeme vtedy o veľa ľahšie a jednoduchšie poslať preč.
Takže, milí bratia a sestry, diabol pokúša každého jedného človeka. Ak si človek povie, že mňa diabol nepokúša, lebo necítim žiadne pokušenie voči tomuto svetu, telu, v čomkoľvek, tak je v klamstve. Vtedy ho diabol už premohol, vtedy ho už nepotrebuje pokúšať. Naopak, ak cítime silné pokušenia, znamená to, že ideme správnou cestou. Vtedy má diabol veľký záujem premôcť nás, získať nás, vzdialiť nás od Boha a pripútať skrze hriech k sebe. Preto neustále bojujme a majme na pamäti možno aj tie záverečné slová dnešného evanjelia, že keď diabol skončil všetky pokušenia, načas od Ježiša odišiel. Neodišiel navždy. Ani od nás neodíde úplne, keď ho premôžeme v pokušení. Vráti sa znova, možno s inou taktikou, možno s inými pokušeniami, možno s väčšou intenzitou, no vráti sa vždy. A pokušenia tu budú, až kým budeme na tejto zemi. Až vtedy, keď vstúpime do večnosti, prestane akékoľvek pokušenie, akékoľvek zlo. Vtedy už vstúpime do večnej slávy, kde bude iba pokoj, radosť a šťastie.
Amen.