Kázeň na 25. nedeľu cez rok A
Drahí bratia a sestry, veľakrát sa v tomto svete hovorí o spravodlivosti alebo aj opaku, o nespravodlivosti. Vidíme naozaj veľa nespravodlivosti, či už v štáte, vo svete, v rodinách alebo vo vzťahoch, kedy človek cíti, že je ukrivdený, že nie je odmenený spravodlivo, že mu chýba akoby tá spravodlivosť. A tak človek si potom tak spontánne alebo na základe zákonov vydobýja tú spravodlivosť. Byť spravodlivo odmenený v týchto vzťahoch alebo jednoducho v celom svete. Takže sa pozrime na spravodlivosť. Na spravodlivosť aj skrze dnešné evanjelium. Taká všeobecná definícia spravodlivosti hovorí, že treba dať každému to, čo mu patrí. Je to naozaj logické. Je to naozaj aj nám tak blízke, dať každému to, čo mu patrí, či už to je odmena za odrobenú prácu, to, čo si zaslúži, alebo to, čo mu patrí. Určite takouto spravodlivosťou, alebo pojmom spravodlivosti, sa riadili aj postavy v dnešnom evanjeliu.
Pán Ježiš hovorí podobenstvo o nebeskom kráľovstve a hovorí, že hospodár vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. A tak najíma týchto robotníkov, dohaduje sa s nimi aj na mzde, ktorú dostanú, ako hovorí dnešné evanjelium, denár za deň. Jednoducho to bola dohoda, a tak si najíma jednotlivých pracovníkov do tejto vinice, či už o deviatej hodine, o dvanástej, o tretej alebo o piatej hodine popoludní. Najma ich, oni pracujú, a keď príde to záverečné vyúčtovanie, vidíme, že začína akoby to škrípanie. Ten Pán dá každému po jeden denár, či už pracoval celý deň alebo pracoval iba jednu hodinu. Každý dostane po jednom denári, a tak prichádza ten pocit nespravodlivosti.
Je to spravodlivé, že tí, ktorí pracovali iba hodinu, dostanú to isté, čo tí, ktorí pracovali celý deň, kde je tá spravodlivosť? A tu sa musíme zamyslieť, alebo skôr prísť k tomu, čo nám chce povedať dnešné evanjelium. Všimnime si, čím začína to dnešné evanjelium. Evanjelium začína slovami, Ježiš povedal svojim učeníkom podobenstvo o Nebeskom kráľovstve. Nebeské kráľovstvo je veľký dar pre nás všetkých. Jednoducho koniec koncov nemôžeme si ho zaslúžiť, nemôžeme si ho odrobiť, nemôžeme si ho doslova vydobiť. Uzurpovať pre seba je to veľký dar pre nás všetkých. Nemôžeme si ho zaslúžiť, aj keď pracujeme počas nášho života, či už to je v rodine, v spoločnosti, v tejto krajine, či už iba počas jednej hodiny alebo celého života. Jednoducho akoby Boh nám chcel dať všetkým to najviac a to najviac je ten symbolicky povedaný jeden denár, to je Nebeské kráľovstvo.
Evanjelium používa ten pojem “dobrý” a pýta sa: “Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?” Kto je dobrý, milí bratia a sestry? Iba Boh je dobrý, skutočne dobrý, a to dobro sa prejavuje práve v tom, že On chce dať aj tomu poslednému to najviac, Nebeské kráľovstvo. Toto je krásne milosrdenstvo Boha, ale aj tá Božia dobrota a dobrota, ktorá akoby presahuje v pozitívnom zmysle aj tú spravodlivosť, dať každému to, čo mu patrí.
Všimnime si dnešné čítanie z knihy proroka Izaiáša, kde počúvame slová: “Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú mojimi cestami,” hovorí Pán. “Lebo ako vysoko je nebo nad zemou, tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami.” Jednoducho Boh inak zmýšľa, Boh inak myslí ako my. Boh jednoducho ide ďalej, ako sme my. Vidí oveľa viac a má väčšiu perspektívu, než máme my ľudia, ktorí sme často pripútaní iba k pozemskej obmedzenosti dať každému to, čo mu patrí. Boh dáva každému viac, lebo koniec koncov, ak by sme chceli ostať iba pri tom dať každému to, čo mu patrí.
Tak neviem, či by sme si svojím životom, aj keby sme pracovali celý svoj život od rána do večera pre Božie kráľovstvo, naozaj zaslúžili to Božie kráľovstvo, či by nám stačil jeden celý život, aby sme získali dobro spásy. Myslím si, že nie, pretože Božie kráľovstvo je blaženosť života, nie na nejaký čas, ale na celú večnosť. Je to dokonalosť, v ktorej môžeme prebývať, a ktorú nepochopíme tu vo svojom živote. Sám apoštol Pavol hovorí, že ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudskej mysle nevystúpilo to, čo Boh pripravil pre tých, ktorí Ho milujú. Je to naozaj veľké dobro, ktoré si tu v chvíľke nášho života nemôžeme zaslúžiť. Je to veľký Boží dar, ktorý nám Boh dáva, takže aj my by sme mali pozorne pozerať na náš život, ale aj na životy tých ostatných, práve týmito Božími očami. Boh chce dať každému to najviac, ale musíme naozaj pracovať. Stačí, ako hovorí evanjelium, možno iba jedna hodina, ale je dôležité pracovať, aspoň tú jednu hodinu. Preto sa snažme už teraz pracovať na maximum, pretože nevieme, koľko času nám zostáva. Či už symbolicky končí tento deň, čiže náš život, alebo sme ešte len na začiatku dňa začínajúc pracovať, nevieme, koľko času nám zostáva, tak sa snažme, milí bratia a sestry. Boh je dobrotivý a spravodlivý.
Amen.