Kázeň na Nedeľu svätej rodiny
Pán Ježiš spôsobil utrpenie svojim rodičom. Aj takto by sme mohli začať dnešnú homíliu k sviatku Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa. Vychádzame z Lukášovho evanjelia, kde sme počuli o tom, ako sa Pán Ježiš stratil v Jeruzaleme. Keď ho Panna Mária našla, povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s bolesťou hľadali.“
Ježiš spôsobil utrpenie.
Pozrime sa však hlbšie, možno aj do našich vlastných rodín a vzťahov. Aj dnes spôsobujú deti bolesť a utrpenie svojim rodičom. Keby som sa ktoréhokoľvek rodiča spýtal, čo je pre neho najväčšou bolesťou, často by odpovedal, že práve bolesť spôsobená jeho deťmi.
Táto bolesť môže byť nepriamou – napríklad keď dieťa trpí chorobou alebo problémom, ktorý si samo nezapríčinilo. Vtedy netrpí len dieťa, ale aj rodič, ktorý ho miluje, obetuje sa preň a snaží sa mu pomôcť. Často však rodičia trpia priamo pre postoj dieťaťa – jeho zlé názory, správanie alebo odpor voči nim.
Milí bratia a sestry, hoci Pán Ježiš spôsobil bolesť Panne Márii a Jozefovi, táto bolesť bola iná. Bola súčasťou Božieho plánu. Sám Ježiš povedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Pán Ježiš plnil Božiu vôľu. Niekedy sa stáva, že aj Božia vôľa nám spôsobuje utrpenie. Toto utrpenie je však iné ako utrpenie, ktoré spôsobujú deti svojim rodičom vedome alebo priamo.
Aj dnes je dôležité snažiť sa pochopiť hlbší zmysel utrpenia, ktoré prinášajú vzťahy v rodinách. Možno treba niečo zmeniť – prístup, postoj, výchovné metódy. Dnes existuje množstvo štúdií, kníh a výskumov o tom, ako vychovávať deti, ako s nimi komunikovať a budovať dobré vzťahy. No často zabúdame na to najpodstatnejšie – na návrat k podstate človeka a k tomu, že nás stvoril sám Pán Boh.
Ak chceme pochopiť vzťahy medzi rodičmi a deťmi, musíme sa vrátiť k Božiemu plánu. Dnešné prvé čítanie z knihy Sirachovcovej nám pripomína krásne myšlienky o tom, ako Boh stvoril vzťahy: „Pán dal otcovi vážnosť vysoko nad deťmi a upevnil právo matky nad synmi.“ Boh nielen usporiadal vzťahy, ale dal aj prísľuby. “Kto si váži otca, očisťuje sa od hriechov, bude sa ich zdržiavať a jeho modlitby budú vyslyšané. Kto má v úcte matku, bude sa radovať zo svojich detí a bude dlho žiť.” Tieto krásne prisľúbenia ukazujú, že láska, úcta a poslušnosť voči rodičom prinášajú požehnanie. Ak si budú deti vážiť svojich rodičov, bude menej zbytočného utrpenia v rodinách. Samozrejme, pedagogika, psychológia a moderné metódy výchovy nám môžu veľa ponúknuť. Ale nič nenahradí to, čo nás učí Pán Boh – ako usporiadal vzťahy, ako stvoril človeka a ako dal svojim prikázaniam zmysel pre naše dobro. Držme sa Boha, jeho prikázaní a náuky, a verím, že život v rodinách bude lepší.
Amen.