Kázeň na sviatok Premenenia Pána rok C
Milí bratia a sestry, prečo išiel Pán Ježiš s Petrom, Jakubom a Jánom na ten vrch? Čo bol ich zmysel a cieľ? Prečo tam išli? Nevidíme úplný zmysel, zámer Ježiša Krista, ale vidíme jedno — že vystúpili na ten vrch modliť sa. Toto je to prvé a možno najdôležitejšie: keď sa človek chce stretnúť s Bohom, s nadprirodzeným, čiže skrze modlitbu. Išli na vrch, aby sa tam spolu modlili — a modlili sa. Dobre vieme, že Pán Ježiš je ten prvý, ktorý nás učí modliť sa, modliť sa k Bohu, pretože on sám je Boh. On sám je ten, ku ktorému sa modlíme. Pán Ježiš sám ukazuje, ako sa modliť. Nevidíme presne, ako sa modlili a čo sa modlili tí učeníci — Peter, Jakub a Ján — spolu s Ježišom Kristom, ale veríme, že aj skrze tú modlitbu sa stretajú a majú zážitky nadprirodzené. A to prvé nadprirodzené, ktoré dokážu vnímať svojimi zmyslami aj duchom, je práve zjavenie — zjavuje sa Mojžiš a Eliáš, ktorí sa rozprávajú s Ježišom Kristom. Nerozprávajú sa s učeníkmi, rozprávajú sa s Ježišom Kristom. Všimnime si, o čom sa rozprávajú, čo je centrom ich rozhovoru. Rozprávajú sa o tom, ako má Pán Ježiš odísť z tohto sveta. Počuli sme o tom, že hovoria o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Čiže hovoria a rozprávajú sa o tom, čo sám Ježiš Kristus veľakrát svojim učeníkom zvestuje a zjavuje. Hovorí im o tom centre, kvôli ktorému prišiel Pán Ježiš na túto zem — nielen aby hlásal Božie kráľovstvo a pokánie, ale aj preto, aby zomrel za naše hriechy. Aby vykonal tú vykupiteľskú úlohu, ktorú mal — aby odišiel z tohto sveta. Čiže o tomto sa rozprávajú. Toto je to dôležité. Vidíme, že Pán Ježiš chce o tejto dôležitej veci hovoriť so svojimi učeníkmi. Oni však veľakrát nepočúvajú, riešia iné veci a hlavne nechápu. Nechápu, o čom hovorí Pán Ježiš. Stáva sa to centrom rozhovoru Mojžiš a Eliáš spolu s Ježišom Kristom.
Taký ďalší veľmi zaujímavý moment nastáva, ako sme počuli, keď Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok.Je zaujímavé, že v takomto momente zážitku nadprirodzeného, v takejto silnej prítomnosti, ich premohol spánok. Ja si myslím, že to možno ani nebol obyčajný spánok — že to bolo niečo, čo akoby premohlo ich samotné telá, pretože naše telo možno nie je tak stavané, aby vnímalo intenzívne ten duchovný svet, to nadprirodzené. Tak vidíme, že ich možno ani nepremohol spánok, ale niečo väčšie. Niečo, čo sami nedokázali zvládnuť. Inými slovami — možno odpadli, možno stratili vedomie natoľko, že začali vnímať duchovný svet, až ich to doslova premohlo a ich telo kapitulovalo. Jednoducho nezvládlo ten nápor toho nadprirodzeného. Tieto veci možno nie sú také pochopiteľné, pretože aj naše telá bežne nevnímajú tak intenzívne zjavenia, tie Božie veci. A naše telo to nezvládne — tak ako to nezvládlo ani telo Petra a tých ďalších učeníkov. A predsa vidíme, že to ešte nebol ten vrchol zjavenia. Ten vrchol zjavenia prichádza, keď — ako sme počuli — keď od nich odchádzali, vtedy povedal Peter Ježišovi: Učiteľ, dobre je nám tu. Čiže hoci to nezvládajú tí učeníci, predsa vnímajú to pekné a dobré z duchovného sveta. Vnímajú to pekné a dobré z toho duchovného sveta. A predsa vidíme, že ešte nezažili tú silu — tú silu, keď sa ich zmocnil strach. Vo Svätom písme, či už v Starom alebo v Novom zákone, je veľakrát písané, že keď sa má zjaviť nejaký anjel alebo Boh sám, vtedy človeka zachvacuje strach a hrôza. Jednoducho naše telá nedokážu tieto veci vnímať a spracovať — a zachvacuje nás hrôza, až strach. Tak ako tých učeníkov. A potom prichádza z oblaku ten Boží hlas, ktorý hovorí: “Toto je môj vyvolený Syn. Počúvajte ho.” Čiže Boh sám sa zjavuje. Sám doslova priamo hovorí. Hovorí z oblakov. Nezjavuje sa priamo, ale zjavuje sa jeho hlas. Hlas, ktorý zvestuje taktiež obrovskú pravdu o Ježišovi Kristovi — o našej poslušnosti voči nemu.
Toto, milí bratia a sestry, je Premenenie Ježiša Krista na vrchu. Zvestuje mnohé pravdy a istým spôsobom nám dáva iba trošku — iba z časti — nahliadnuť za tú oponu. Oponu, kam ešte nedokážeme priamo vidieť. Kam budeme vidieť až vtedy, keď odídeme z tohto sveta. A v plnosti — na začiatku bez nášho tela — začneme vnímať Boha, Božie pravdy a vnímať tú krásu, svätosť a lásku Boha priamo. Zatiaľ iba akoby chceme nazerať. A Sväté písmo — Božie slovo — nám dáva veľa možností, aby sme aspoň trošku nazreli, čo nás čaká, aké to bude a čo budeme zažívať. No to, čo si odnesieme z dnešného Božieho slova, sú tie krásne slová apoštola Petra, keď hovorí o Kristovi: “Učiteľ, dobre je nám tu.” V nebi je dobre. A to dobre ani nevystihuje tú skutočnosť tej krásy a blaženosti, ktorú tam budeme zažívať. Na to nie sú slová. Neexistujú slová, ktoré by pomenovali to dobro, ktoré budeme raz zažívať. No my sa snažme žiť súčasný život najlepšie, ako vieme, aby sme sa k tomu dobru dostali. Aby — ak treba — sme si odpykali tie naše tresty za hriechy už tu na zemi. Aby sme naozaj po svojej smrti hneď vstúpili do nebeského kráľovstva.
Amen.