Assisi (kath.net) 8.9.2025 – Kath.net dokumentuje v plnom znení pozdrav kardinála Gerharda Ludwiga Müllera kongresu v Assisi s názvom:
„Nové prezidentstvo USA. Trón a oltár nového spoločného? Príležitosť pre kresťanský Západ?“
Drahí priatelia, žiaľ, nemôžem sa zúčastniť vášho dôležitého podujatia v Assisi 6.-7. septembra. Tento týždeň som v Poľsku, kde vediem pastoračnú bohoslužbu a kázeň k významnému výročiu v diecéze Lyck a v Bialystoku prednášam o transhumanizme a jeho protiľudských dôsledkoch.
Z katolíckeho hľadiska nemôže existovať manželstvo medzi trónom a oltárom, ako je známe z modelu Nemeckej ríše ovládanej protestantmi z Bismarckovej éry a ako to zodpovedá luteránskej koncepcii kniežaťa ako biskupa regionálnej cirkvi. Katolícka cirkev, ktorá je neoddeliteľná ako neviditeľné spoločenstvo milosti s Bohom a ako viditeľná sviatostná inštitúcia – založená v Bohočlovekovi Kristovi ako svojej hlave – vďačí za svoj pôvod, svoje dielo a svoje poslanie výlučne Bohu, a preto je absolútne nezávislá od akejkoľvek svetskej moci. Ak však štát plní svoj mandát slúžiť spoločnému dobru a ak štátna moc uznáva neodňateľné ľudské práva ako základ a hranicu svojho konania vo výkonnej, zákonodarnej a súdnej moci, potom môže existovať spolupráca medzi Cirkvou a štátom, napríklad v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a v sociálnych a charitatívnych inštitúciách.
V moderných štátoch ľudia rôznych náboženstiev a svetonázorov žijú spolu pokojne, ak sa ústava a špecifická judikatúra a legislatíva riadia prirodzeným morálnym zákonom, ktorý v rozume svedomia každého človeka neomylne rozlišuje medzi dobrom a zlom.
Nacistickí ideológovia vo svedomí vedeli, že zabíjanie nevinných ľudí je zločinom pred Bohom a ľuďmi. Svoje svedomie však otupovali rasovou ideológiou, keď tvrdili, že Židia a iné (napríklad slovanské) národy nie sú plne ľudské bytosti, a preto zákon „Nezabiješ“
(Ex 20,13; Dt 5,17), vpísaný do srdca každej racionálnej bytosti, v tomto prípade neplatí.
Podobne aj ideológovia potratov vedia, že dieťa v maternici je individuálna ľudská bytosť, ktorú nemožno zabiť. Aby však tento zločin zakryli, tvrdia, že deti v maternici ešte nie sú plne ľudské bytosti a preto ich možno v prípade potreby zabiť. Aby otupili svoje výčitky svedomia, kriminalizujú obhajcov práva na život nenarodených detí.
V Anglicku možno uväzniť človeka za modlitbu za život nenarodených detí pred potratovou klinikou, rovnako ako v nacistickom Nemecku zomrel v roku 1943 v gestapáckej väzbe prepošt berlínskej katedrály Lichtenberg len za to, že sa modlil za prenasledovaných Židov!
Toto platí aj pre rodové šialenstvo, ktoré presviedča dospievajúcich, že si môžu zmeniť pohlavie, a prostredníctvom asistovaného sebapoškodzovania ich ženie do celoživotného fyzického utrpenia aj duševného utrpenia. Preto každý katolík v Spojených štátoch, a najmä episkopát Trumpovej administratívy, musí byť vďačný, že vo vedúcej mocnosti slobodného Západu sa prirodzený morálny zákon, ktorý je rozpoznateľný ako morálny štandard v rozume každého svedomitého človeka, opäť stáva základom štátneho konania.
Pápež Lev XIV. nedávno jasne uviedol, že svedomie katolíckych politikov nemožno (v zmysle falošnej doktríny o dvojitej pravde) rozdeliť na súkromnú sféru, v ktorej sú poslušní Bohu a riadia sa učením Kristovej Cirkvi, a verejnú sféru, v ktorej sa riadia logikou mocenských hier svojich strán. V súkromnom, ako aj vo verejnom živote sme my katolíci zodpovední svojmu svedomiu, v ktorom nás Boh priamo volá konať dobro a vyhýbať sa zlu.
Neočakávame, že sekulárna vláda a katolíci, ktorí v nej pôsobia, budú používať štátne zdroje na propagáciu kresťanstva ako nadprirodzenej viery v zjavenie Boha v Kristovi alebo na lobovanie za Cirkev ako inštitúciu. Žiadame však od každého štátu, aby prirodzený morálny zákon, v ktorého centre stojí nedotknuteľnosť dôstojnosti každej ľudskej bytosti, urobil základom všetkého konania v administratíve, legislatíve a jurisdikcii.
A my, ako Cirkev ako celok a ako jednotliví katolíci v našich povolaniach a oblastiach zodpovednosti, sme pripravení spolupracovať na budovaní spravodlivého, slobodného, sociálneho a solidárneho spoločenstva medzi našimi vlastnými ľuďmi a v globálnom spoločenstve národov, ako to opísal Druhý vatikánsky koncil v Pastorálnej konštitúcii „Cirkev v modernom svete: Gaudium et Spes“, pričom naším vodítkom je aj sociálna náuka Cirkvi Leva XIII.
Riadime sa teda Ježišovými slovami: „Dávajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie“ (Mt 22,21).
V prípade rozporu však platí autentický výklad týchto Ježišových slov najvyššou učiteľskou autoritou svätého Petra pred Sanhedrinom: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ (Sk 5,29).
-zg-