Kázeň na Sviatok Pánovej večere rok A
Milí bratia a sestry, keď sa lúčime s blízkym človekom, keď odchádza na ďalekú cestu, keď sa má od nás vzdialiť, určite nám je smutno. Lúčime sa a túžime, aby sa čím skôr vrátil späť zdravý a živý. Ale sú aj lúčenia, kedy sa lúčime navždy, kedy už toho človeka neuvidíme. Či je to už naozaj pre obrovskú vzdialenosť alebo kvôli nejakej chorobe alebo ťažkosti, a vieme, že toho človeka už neuvidíme. Vtedy by sme veľmi ocenili nejakú pamiatku na neho. Niečo, čo nám bude toho človeka pripomínať. Niečo, na čo keď sa pozrieme alebo chytíme do ruky, tak si na neho spomenieme, možno na nejaké krásne chvíle, ktoré sme s ním zažili.
A tak vidíme aj dnes, v tento sviatok, Zelený štvrtok, kedy sa Pán Ježiš lúči so svojimi učeníkmi. Počúvame o Poslednej večeri. Už ten pojem Posledná večera znamená, že je posledná. Poslednýkrát sa vidia, poslednýkrát sú spolu. V noci sa Pán Ježiš ešte bude učeníkom zjavovať po svojom zmŕtvychvstaní. Predsa už to bude iné. A tak práve dnes, na Zelený štvrtok, sa Pán Ježiš lúči so svojimi učeníkmi a taktiež im zanecháva niečo, čo bude im jeho samého, Ježiša Krista, nie iba pripomínať, ale sprítomňovať. Pán Ježiš im zanecháva Eucharistiu. Zanecháva im samého seba. Zanecháva im obrovský poklad, nielen pre nich, ale pre celý svet. A tak počúvame v dnešnom druhom čítaní z Listu apoštola Pavla Korinťanom, ako sám Ježiš svojimi vlastnými slovami a gestami ustanovuje túto sviatosť. Ustanovuje Eucharistiu. Ustanovuje svoju prítomnosť, ktorá bude až fyzická v tomto svete, od tých čias až po súčasnú dobu, až kým druhýkrát nepríde vo svojej sláve. Pán Ježiš zanecháva seba samého, nielen ako spomienku, ale sám Pán Ježiš sa sprítomňuje v tejto sviatosti, je neustále prítomný medzi nami. Je prítomný nie ako odmena za dobrý život, ale Pán Ježiš je posilou pre dobrý život. Aby sme vedeli lepšie žiť, lepšie prekonávať ťažkosti a aby sme boli stále s ním. Stále s ním, až kým sa s ním vo večnosti osobne nestretneme.
Takže dnešný deň je o ustanovení Eucharistie, tohto veľkého daru. Ale dnešný deň je aj o niečom inom. Počúvame v dnešnom evanjeliu, ako Pán Ježiš umýva učeníkom nohy. A v závere počúvame slová, kedy sa Pán Ježiš pýta: “Chápete, čo som vám urobil?” Milí bratia a sestry, chápeme, čo Pán Ježiš urobil tým, že umýval učeníkom nohy? Nešlo o to umývanie. Nešlo o to, aby mali čisté nohy. Ale išlo o to, aby im dal príklad. Príklad, aby aj oni robili podobne. Aby aj oni, ktorí možno budú v niektorých situáciách v postavení vyššie alebo dôležitejšie, aby sa nebáli slúžiť aj tým ostatným, možno tým, ktorí sú v úvodzovkách pod nimi.
A tak, milí bratia a sestry, tieto dve udalosti sa veľmi krásne dopĺňajú, pretože sám Ježiš Kristus, ktorý je Boh sám, dáva sa nám v podobe Eucharistie. Doslova ponižuje sa, aby sme ho my, obyčajní ľudia, mohli prijímať do svojich úst, do svojho srdca, on, Boží Syn, ktorý sa ponížil a nebál sa pokoriť. Je to príklad aj pre nás, aby sme aj my vedeli žiť v pokore. Vedeli sa pokoriť, keď chceme slúžiť druhým. Vedeli sa pokoriť, keď budeme musieť urobiť niečo, čo nám možno nie je príjemné. Vedieť žiť v pokore. Pokora je aj dôležitá pre náš dobrý kresťanský život. A práve Eucharistia nám má k tomu pomáhať. Keď budeme prijímať Božieho Syna v Eucharistii do svojho srdca, verím, že budeme mať dosť síl. Dosť správnych rozhodnutí k tomu, aby sme žili ten život, ktorý je taký dôležitý pre večný život. Čiže život v službe, život v pokore, život v láske, život v odovzdanosti Bohu. Toto nás má učiť Eucharistia.
A tak, milí bratia a sestry, aký krásny ten dnešný sviatok, kedy dostávame takéto neskutočné dary od samotného Boha Ježiša Krista, dar Eucharistie, dar toho príkladu služby, ako ten väčší sa pokorí a vyslúži tomu menšiemu. Sú to obrovské dary, ktoré sa musíme nielen učiť, ale aj prijímať do svojho života. Snažme sa o to, aby sme práve tie dary, ktoré nám Boh dáva, nezneužívali alebo neignorovali. Pretože je to obrovský dar, aby ostal len tak zabudnutý, kdesi v bohostánku, nevšimnutý ľuďmi, aby sme ho ignorovali. Je to príliš veľký dar, aby ostal len tak. My ho máme s láskou prijímať a hlavne žiť vo svojom živote.
Amen.