Kázeň na Piatok utrpenia Pána rok A
“My všetci sme blúdili ako ovce, každý zahnul svojou vlastnou cestou.” Počúvame v dnešnom prvom čítaní z knihy proroka Izaiáša, kde tento prorok veľmi krásne, jasne a presne opísal nielen ľudí žijúcich pred narodením Ježiša Krista, keďže v tom období žil. Opísal nielen časy Ježiša Krista, Pánovho služobníka, ktorý bol týraný, ponížený, znášal útrapy, nespravodlivo zabitý, nakoniec ukrižovaný, ale opisuje aj súčasného človeka. Aj súčasný človek v súčasnej dobe je ten, ktorý blúdi ako ovca, ktorý je stratený. Blúdi v rôznych oblastiach svojho života. Blúdi medzi pravdou a polopravdou. Blúdi medzi dobrom a pohodlnosťou. Blúdi medzi vzťahmi a samotou. Blúdi medzi túžbou po láske a uzavretosťou. Blúdi a hľadá zmysel a vnútornú podstatu. Čiže človek blúdi.
A každý, kto blúdi a nemá jasno vo svojom živote, potrebuje nejaký oporný bod. Potrebuje pevný bod, ktorého by sa chytil, obzvlášť vtedy, keď prežíva nejakú krízu svojho života. Potrebuje niečo oporné, čoho by sa mohol držať a o čo by sa mohol oprieť. A práve dnes nám liturgia na Piatok utrpenia Pána, na Veľký piatok, dáva takýto oporný bod. Oporný bod v podobe kríža. Kríža, na ktorý bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Kríž, ktorý nie je slabosťou, ale pevným bodom pre nás kresťanov v našom živote. Pretože dnešný svet obdivuje silu, úspech, sebestačnosť a viditeľnosť. Ale Veľký piatok ukazuje inú silu a to je sila lásky, ktorá sa dáva. Veď koniec koncov Ježiš Kristus z lásky k nám išiel na kríž a nechal sa zabiť za naše hriechy, za naše neprávosti. Je to vyjadrenie veľkej Božej lásky, ktorá urobila z kríža taký oporný bod, takú istotu pre náš život, že je nespochybniteľná. Toto je pre nás, kresťanov, tým pevným a oporným bodom. Preto je v symbolike kresťanstva na poprednom mieste práve kríž. Preto kríž máme mať vo svojich príbytkoch, nosíme ho na svojom krku na retiazke. Preto je kríž súčasťou nášho života a identity nášho života, pretože je to vyjadrenie veľkej lásky Boha k nám. A tak je dôležité, aby sme si aj my, obzvlášť v tento deň, ešte viac uvedomili túto veľkú lásku Boha k nám. Aby sme ešte viac pochopili a istým spôsobom v sebe uvedomili, aké je to dôležité, že Pán Ježiš zomrel na kríži, zomrel za nás, nechal sa potupiť, ponížiť a takouto potupnou smrťou zomrel. A my si to sprítomňujeme práve v podobe kríža, toho krásneho a oporného bodu nášho života, ktorý je našou istotou. Aká je veľká láska Boha k nám, ako to Boh vyjadril a doslova podpísal krvou seba samého. Túto lásku, ktorá je nespochybniteľná, lásku, ktorá už viac nemôže byť väčšia. Lásku, ktorá je Božia, ktorá je absolútna.
A tak našou úlohou je, aby sme vedeli túto lásku uchopiť a vedeli sa k nej ešte viac priblížiť. Pretože to dnešné prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša nám ukazuje jednu veľkú slabosť človeka. Nielenže človek blúdi ako ovca, ale každý zahnul svojou vlastnou cestou. A toto je nebezpečné pre nás. Zahnúť svojou vlastnou cestou. Čiže ísť cestou bez Boha. Ísť tou svojou cestou. Ísť cestou, kde nie je Boh a sme tam iba my so svojimi túžbami a predstavami. Toto je to nebezpečenstvo nás ľudí, keďže nám Boh dal a dokázal tú veľkú lásku k nám a my zahneme svojou vlastnou cestou.
Takže, milí bratia a sestry, my už nemôžeme kráčať vlastnou cestou. My kráčame Božou cestou, ktorá je podpísaná krvou Ježiša Krista. Krvou kríža. A je to naša istota. Je to náš oporný bod, že nás Boh miluje. Že urobil pre nás viac, ako sme si zaslúžili, viac, ako sme potrebovali. Dal svojho Syna a jeho celá krv tiekla za nás, za naše hriechy. Žiadna väčšia istota Božej lásky k nám neexistuje. Držme sa tejto lásky a opierajme sa o kríž Ježiša Krista. Majme ho vo svojom živote, aby sme každú ťažkosť prekonali práve s tým vedomím, že Boh nás miluje. Boh to aj dokázal a Boh je verný. Preto aj my buďme verní Bohu.
Amen.