Kázeň na Svätú sobotu rok A
Boh skúšal Abraháma, počuli sme v dnešnom starozákonnom čítaní. A nebola to jednoduchá skúška, nebolo to niečo ľahké, naopak, bolo to niečo nesmierne ťažké, pretože Boh povedal Abrahámovi: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“ Čiže doslova Boh povedal Abrahámovi: “Choď a zabij svojho syna. Choď a zabij svojho milovaného syna. Syna, na ktorého si tak dlho čakal. Syna, ktorého som ti prisľúbil, že skrze neho rozmnožím ťa medzi všetky národy.” Čiže Boh skúšal Abraháma a bola to veľmi ťažká skúška. Tak počúvame, ako Abrahám vstal ešte za noci, osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov a svojho syna Izáka, naštiepal drevo na zápalnú obetu a vybral sa na miesto, ktoré mu Boh označil. Jednoducho, Abrahám ide a plní to, čo mu Boh prikazuje. Nepočujeme žiadne slová o nejakom vnútornom prežívaní toho, ako to Abrahám vnímal, ako to Abrahám bral. Ako to Abrahám vnútorne, duchovne aj citovo niesol. Nemáme o tom ani jedinú zmienku.
A tak, milí bratia a sestry, keby nám Boh dal takúto veľmi ťažkú skúšku, určite by to bolo náročné, ťažké až neúnosné. Možno by sme reptali, možno by sme sa pýtali, možno by sme sa snažili nejako dohodnúť s Bohom na nejakej inej skúške. Jednoducho, vyjednávali by sme. Ale Abrahám ide a urobí to, čo mu Boh prikazuje. A tak počúvame v závere toho príbehu, že Abrahám bol už odhodlaný zabiť svojho syna, ktorý už ležal na oltári, a už ho chcel zabiť. A vtedy, ako počúvame, prichádza anjel z neba a hovorí: „Abrahám, Abrahám,“ a doslova v poslednej chvíli zastaví to, aby Abrahám obetoval svojho syna. Keď hovorí: „Nesťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu. Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“ Vidíme, v tomto spočívala tá skúška Abraháma, že sa nebál a doslova neodriekol Bohu obetovať aj svojho syna. Aká to musela byť radosť, keď v poslednej chvíli prichádza anjel, zastaví ho a doslova zachráni jeho syna? Aká to musela byť obrovská radosť Abraháma? Hoci nie je vyjadrená, ale ako ľudsky chápeme, že musela prísť veľká radosť, taký pokoj jednoducho, také uvoľnenie, že predsa Boh je verný. Nemusel obetovať svojho syna a zabiť ho.
A tak my, bratia a sestry, aj toto je súčasť nášho života. Emócia veľkej radosti. Emócia spokojnosti. Emócia toho, že koniec koncov Boh má všetko pevne v rukách. Tak sa pozrime na emóciu dnešného evanjelia podľa Matúša, kde sme mohli počuť o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Kde sme mohli počuť o tom, ako prichádza anjel z neba a odvalí veľký kameň. Že sme mohli počuť o tom, ako prichádzajú ženy a im je zvestované to, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych. A tak aj tieto ženy zachvacuje veľká emócia. Doslova je napísané: rýchlo vyšli z hrobu so strachom i veľkou radosťou a bežali to oznámiť jeho učeníkom. S veľkým strachom, pretože tie ženy stále ešte nechápali, čo sa robí. Stále nechápali, že musela prísť smrť, aby prišlo zmŕtvychvstanie. Stále nechápali to veľké Božie dielo a prozreteľnosť, ktorá pôsobí v osobe Ježiša Krista. Ale prichádza aj veľká radosť, pretože ten, ktorý zomrel, vstal z mŕtvych, premohol smrť, že nakoniec všetko dobre skončilo.
A tak, milí bratia a sestry, keďže aj nás ovláda táto emócia radosti, emócia radosti a spokojnosti, preto sa v živote nás budú stretávať rôzne emócie, určite aj strach, určite aj obavy. Vidíme tento svet, že je plný vojen, neistoty, násilia, nespravodlivosti. Jednoducho, v tomto svete je veľa zla a pochopiteľne nás bude sprevádzať aj strach a neistota. Čo bude s nami? Čo nás čaká? Ako to nakoniec skončí? Ale nás sprevádza aj emócia radosti z toho, že Pán Ježiš zvíťazil nad smrťou. A Pán Ježiš zvíťazil aj nad našou smrťou, aj nad naším hriechom. Že aj keď raz budeme musieť fyzicky zomrieť, predsa môžeme žiť večne s ním v nebi. Toto je naša istota a toto má byť istota našej radosti. A tak, milí bratia a sestry, v tomto čase Veľkej noci prosme Pána, nech nám dá takú radosť, takú istotu, také ubezpečenie v našom živote, že predsa všetko raz bude dobré. Aj keď nie v tomto živote, ale vo večnosti určite. V blaženosti a radosti, kde už bude iba radosť, šťastie a pokoj.
Amen.