Kázeň na Sviatok sv. Jozefa, ženícha preblahoslavenej Panny Márie
Drahí bratia a sestry, slávime sviatok sv. Jozefa, ženícha Panny Márie. Práve táto osoba, táto postava sa spomína vo vzťahu Svätej rodiny, čiže Ježiša, Márie, vlastne aj Jozefa. Svätá rodina, ktorá je naozaj takým vzorom aj pre naše rodiny a práve v tomto vzťahu Svätej rodiny je sv. Jozef stavaný vždy na to posledné miesto. Tak určite Pán Ježiš je na prvom mieste, veď je Boží Syn, je Bohom samým, je ten najdôležitejší, ktorý prichádza na svet ako Mesiáš, aby nás vykúpil z našich hriechov a priviedol k spáse. Panna Mária je hneď za Pánom Ježišom, veď je jeho matkou, je Bohorodička, je dokonca uchránená od dedičného hriechu a koniec koncov neurobila ani žiadny svoj osobný hriech. A tak na konci tejto rodiny, Svätej rodiny, je svätý Jozef. Svätý Jozef nie je ani Bohom, svätý Jozef dokonca mal aj svoj dedičný hriech, možno aj svoje osobné hriechy, takže práve v tejto Svätej rodine je stavaný na to posledné miesto.
A hoci je stavaný na to posledné miesto, predsa stáva sa pre nás veľkým príkladom. Príkladom v tom, v čom ho vyzdvihuje Sväté písmo. Aj v dnešnom evanjeliu podľa Matúša, kde počúvame o svätom Jozefovi, naozaj počúvame taký krásny príklad či udalosť z jeho života, problém, ktorý musel riešiť, keď ho Sväté písmo pomenúva, že je človek spravodlivý. Vo Svätom písme sa na mnohých miestach hovorí o spravodlivosti, či už Božej spravodlivosti, ľudskej spravodlivosti, spravodlivosti, ktorá je súčasťou nášho života. A svätý Jozef je takto pomenúvaný, že to bol človek spravodlivý.
A tak, milí bratia a sestry, čo znamená človek spravodlivý práve v osobe svätého Jozefa, ktorý sa aj nám môže stávať tým príkladom spravodlivosti, toho dobra, v ktorom ho vyzdvihuje Sv. písmo. Počúvame o tom, ako sv. Jozef musel riešiť ťažkú situáciu, veď jeho žena, Panna Mária, zrazu bola v požehnanom stave. Čiže navonok sa javila ako neverná, akoby ho podviedla. A práve v tejto situácii sv. Jozef musí zachovať nejaký postoj. Keby zachoval iba ten postoj tej ľudskej spravodlivosti, tak by ju vystavil potupe. Musel by ju obžalovať verejne, že mu bola neverná a bola by potrestaná. Pravdepodobne ukameňovaním. Tak sa to v tej dobe robilo. Ale počúvame o tom, že tento človek spravodlivý ju nechcel vystaviť potupe. Už práve tu sa ukazuje tá krása Jozefovej spravodlivosti, nechcel ju vystaviť potupe, mal ju rád, pravdepodobne ju ľúbil či miloval, keďže si ju chcel vziať za ženu, ale si ju aj vzal za ženu.
Takže tu sa ukazuje tá krása tej spravodlivosti, nechcel ju vystaviť potupe. Sv. Jozef hľadal spôsob a uvažoval nad tým, čo urobiť, aby hoci v tejto ťažkej situácii Panne Márii neublížil ešte viac, aby našiel riešenie, ktoré by bolo aj pre ňu čo najlepšie. Uvažoval, rozmýšľal. A tak v tejto situácii, v tom ľudskom rozmýšľaní našiel nejaké východisko. Našiel východisko, že ju potajomky prepustí, odíde od nej, nechá ju tak. Našiel riešenie, ktoré bolo podľa jeho rozmýšľania a logiky to najlepšie riešenie. Ale dobre vieme, že veľakrát človek, aj keď všetko dá do toho rozmýšľania, uvažovania, hľadania cesty, nemusí to byť tá najsprávnejšia cesta. Bol obmedzený svojou ľudskosťou, bol obmedzený svojím rozmýšľaním, chápaním a hlavne videním Božej vôle. Čiže hoci rozmýšľal, predsa neprišiel na správne riešenie. No to správne riešenie, ako sme počuli, prišlo až vo sne, keď sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal mu, čo má robiť. Povedal: “Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.” Toto bolo to Božie riešenie. To, k čomu Jozef svojím ľudským chápaním a rozmýšľaním nebol schopný prísť.
A tak Jozef počúval. Počúval Pánovho anjela. Počúval Božiu vôľu. Tu sa ukazuje tá krása a veľkosť tej Jozefovej spravodlivosti, že nielen počúval, ale on aj poslúchol. Poslúchol to, čo mu Pán Boh povedal, a prijal Máriu, svoju manželku, prijal aj jej dieťa Ježiša a ochraňoval ho, sprevádzal na tejto pozemskej púti. Tu sa ukazuje tá veľkosť, že dokázal počúvať Boha. A my si možno povieme: Keby sa aj nám zjavil takto vo sne Pánov anjel, ľahko by sa počúvalo, ľahko by sa chápalo a naozaj vedeli by sme správnejšie a možno lepšie konať. Nám sa možno vo sne nezjavuje Pánov anjel, nezjavuje sa nám takto priamo tá Božia vôľa, ktorá až takto presne povedaná, čo máme robiť. Ale aj nám sa ozýva ten Boží hlas. A to je Boží hlas v našom svedomí. To, čo máme robiť. To, čomu sa máme vyhýbať. To, čo nemáme zanedbávať. A takto sa nám v našich srdciach aj v mysliach ukazuje Božia vôľa. Preto aj my ako sv. Jozef máme uvažovať, máme rozmýšľať, modliť sa a pýtať sa Boha na jeho vôľu. Aby sme aj my vo svojom živote konali práve to, čo je spravodlivé, aby sme sa aj my tejto spravodlivosti svätého Jozefa čím viac priblížili.
Takže, milí bratia a sestry, tá Božia spravodlivosť je veľakrát iná ako tá ľudská spravodlivosť. Tá ľudská spravodlivosť by povedala práve v tomto príbehu Jozefa a Márie, že má Jozef odsúdiť, pomenovať tento hriech a potrestať Máriu. Ale tá Božia spravodlivosť bola o niečom úplne inom. A o takej Božej spravodlivosti hovorí aj jeden príbeh, ktorý rozpráva istý starec Paisij. A hovorí takýto príbeh. Hovorí, predstav si, že za stolom sedia dvaja ľudia a majú pred sebou tanier, na ktorom je desať marhúľ. Ak jeden pre svoju chamtivosť a labužníctvo zje sedem a druhému nechá tri, vtedy krivdí druhému. To je nespravodlivosť. Avšak povedzme, sme tu dvaja a marhúľ je desať, teda každému z nás patrí päť a zje päť a druhému nechá ďalších päť, v tom prípade tento človek uplatňuje ľudské právo a má ľudskú spravodlivosť. Avšak ak zbadá, že tomu druhému bratovi chutia marhule a bude predstierať, že jemu nechutia, zje len jednu a povie druhému, brat môj, ty zjedz ostatné marhule, pretože mne nechutia, trochu mi aj škodia a preto bude lepšie, aby som ďalšie nejedol, vtedy má Božiu spravodlivosť, vďaka ktorej dáva prednosť tomu, druhému. Možno by sa zdalo, že bolo podľa ľudského chápania ukrivdený, ale on nebude ukrivdený, pretože Božie požehnanie mnohonásobne odmení jeho obetu. A v tomto sa skrýva tá Božia spravodlivosť, skrýva sa v láske.
Tak ako sv. Jozef ľúbil, miloval Pannu Máriu a nechcel jej ublížiť, nechcel ju vystaviť potupe, chcel dobro pre ňu, preto aj v našom živote, ak chceme byť naozaj v tom chápaní sv. Jozefa spravodliví, v Božom ponímaní spravodliví, aj my hľadajme v prvom rade dobro toho druhého. Hľadajme v láske dobro, nie v prvom rade pre seba, ale pre druhého, a vtedy verím, že aj o nás môžu povedať tí ostatní a hlavne Boh, že aj ty si človek spravodlivý, tak ako bol spravodlivý sv. Jozef. A tak my, bratia a sestry, nech nám Pán Boh požehnáva aj na príhovor tohto veľkého svätca, svätého Jozefa, ktorý dobre počúval Boží hlas a veľkým sa stával v tom, že ho nielen počúval, ale ho aj počul a nasledoval.
Amen.