Kázeň na 19. nedeľu cez rok A
Drahí bratia a sestry.
Keby sme sa pozreli priamo do Slnka bez starých okuliarov alebo nejakých tienidiel, tak by sme hneď otočili hlavou. Nedokážeme sa priamo pozerať do slnka, pretože slnko je veľmi silné a žiarivé, a my sme stále tu na zemi chránení zemskou atmosférou. A keby sme išli bližšie k Slnku, človek by to neprežil. Človeka by hneď zabilo, keby sa k nemu priblížil – človek by zhorel. Je to pochopiteľné, pretože človek nie je stavaný, aby zniesol takú silu žiarenia, takú silu tepla a takú silu žiarenia v rôznych oblastiach spektra. No pozrime sa na dnešné Božie Slovo a na dnešné prvé čítanie z Prvej knihy kráľov v tomto duchu.
Počúvame o tom, ako Pán hovorí Eliášovi: “Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána Boha.” Boh ho vyzýva, aby sa pred Neho postavil. Eliáš poslúchol, išiel na vrch a snažil sa vnímať Pána. No Pán neprichádza vo víchre, ani v zemetrasení, ani v ohni. A keď Eliáš cíti, že Pán prichádza v jemnom tichom vánku, tak sme počuli, že si plášťom zahalil tvár. Zakryl si tvár, aby nevidel Pána. Podľa slov Svätého Písma z knihy Exodus, počúvame slová: “Nemôžeš vidieť moju tvár, lebo človek nemôže vidieť mňa a zostať nažive.” (Ex 33,20). Jednoducho tá priama konfrontácia alebo priamy pohľad na Pána, pohľad na jeho božstvo, by človeka zabil, pretože by nebol schopný vidieť Pána a ostať nažive. A tak počúvame, ako Mojžiš zahalil tvár a až takto vyšiel von a zastal pri vchode do jaskyne, počúval Pána. Nezniesol vidieť Boha samotného.
Prichádza taká otázka, prečo nemôžeme vidieť Pána priamo z tváre do tváre. Nemuseli by sme sa pred týmto svetom obhajovať. Skrz našu vieru, prečo tieto veci veríme, vyznávame a žijeme. Čo sa týka veci viery a nášho právneho či morálneho života, a bolo by to jednoduchšie, keby sme Pána videli priamo, keby neboli žiadne pochybnosti. No vidíme, že to nie je takto zariadené. Boha nemôžeme vidieť priamo, v prvom rade preto, že Boh je čistý duch. My ducha nedokážeme vidieť skrze naše fyzické oči, pretože Boh nemá telo. Boh je čistý duch a ako hovorí Pán Ježiš, Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať duchu a pravde.
Človek je hriešny. Hoci Adam a Eva istým spôsobom videli alebo vnímali Boha v rajskej záhrade. Predsa, keď prichádza prvotný hriech, ten dedičný hriech, títo naši prarodičia sú vyhnaní z raja a už nedokážu vidieť Boha priamo z tváre do tváre, ani nikto po nich. Takže to, že prichádza hriech podľa kresťanskej tradície po páde v rajskej záhrade, spôsobuje, že sme natoľko odlúčení od Boha, že ho nedokážeme takto vnímať priamo. Taktiež to, že nedokážeme vnímať alebo vidieť Boha priamo, má aj svoj ochranný aspekt, podľa niektorých biblických príbehov. Ako som už hovoril z knihy Exodus, človek nedokáže alebo neznesie ten pohľad na Boha tak, ako človek možno nedokáže priamy pohľad na Slnko z väčšej blízkosti. Okamžite by zomrel alebo zhorel. Taktiež Božia sláva je taká veľká, taká nesmierna, taká silná, že človek tu na zemi nie je na ňu stavaný.
Je tu viera a sám Pán Ježiš hovoril: “Blahoslavený, kto nevidel a uveril.” Šťastný je človek, ktorý má vieru, ktorý nepotrebuje vidieť tieto duchovné veci a predsa verí. A práve táto viera nás dokáže priviesť k spáse. Skrze vieru dokážeme vnímať tento duchovný svet a takto to jednoducho Pán Boh zariadi. Nedokážeme Boha vidieť priamo z tváre do tváre. Boh sa nám ľuďom zjavuje rôznymi spôsobmi. Biblia hovorí o Božom zjavení prostredníctvom stvorení a stvorených vecí. Z veľkosti a krásy prírody. Alebo Boh sa nám zjavuje zkrze Sväté Písmo, skrze modlitbu a tým najdôležitejším zjavením Boha je v osobe Ježiša Krista. V osobe Ježiša Krista sa nám Boh najviac priamo a doslova hmatateľne zjavuje. A tak Boh sa zjavuje skrze Ježiša Krista aj v dnešnom evanjeliu. Počuli sme o tom, ako jeho učeníci išli na lodi po mori a Pán Ježiš nebol s nimi. A keď prichádza Pán Ježiš, kráčajúc po mori, učeníci sú plní strachu, doslova kričia. Jednoducho akoby nevedeli spoznať Ježiša Krista, nevedeli spoznať Boha medzi sebou. Doslova sa mýlia. Až apoštol Peter hovorí Ježišovi Kristovi: “Pane, ak si to ty rozkážeš, nech prídem k tebe po vode.” A tak Peter vykročí, kráča po vode, ale keď zbadá vodu a vietor okolo seba, začne sa topiť a vykríkne “Pane, zachráň ma!”
A vidíme, že Ježiš je milosrdný, nenechá nás topiť sa, keby nám mohol vyčítať, že sme maloverní, prečo pochybujeme. Naopak, Pán Ježiš hneď ale hneď vystrie ruku a zachráni nás. Akonáhle sa znova priblížime skrze pokánie a sviatosti k Ježišovi Kristovi, aby nás zachránil.
Tak milí bratia a sestry, tu na zemi naozaj musíme kráčať vo viere, nie v nazeraní na Boha, ale vo viere. Raz prídeme do neba, do nebeského kráľovstva, a tam už budeme vidieť Boha z tváre do tváre. Tam nám už nebude hroziť, že by sme ten pohľad neuniesli, že by sme zhoreli ako tí, ktorí sa pozerajú zblízka na slnko. Naopak, vtedy to nazeranie na Boha nám prináša šťastie a naplnenie, to, prečo sme boli stvorení. A tak kráčame v našom živote. Hľadajme Ježiša Krista. Ak sa budeme topiť v tomto našom živote, nebojme sa za ním volať, aby nás zachránil, a on nás určite zachráni.
Amen.