Mariazell, 16.10.2024 (KAP) – K 20. výročiu blahorečenia cisára Karola I. rakúska Modlitbová liga za mier medzi národmi organizuje v nedeľu 27. októbra medzinárodnú púť do Mariazellu. Očakávajú na ňu mnoho pútnikov aj zo susedných štátov Rakúska, ako informuje štýrsky nedeľný list „Sonntagsblatt“.
Slávnostnú svätú omšu o 11.15 pri milostivom oltári baziliky bude celebrovať em. diecézny biskup St. Pöltenu Klaus Küng.
Karol I. cisár Rakúska a kráľ Maďarska sa narodil 17. augusta 1887 v Persenbeugu v Dolnom Rakúsku. Na trón nastúpil po smrti svojho prastrýka Františka Jozefa I. v r. 1916 uprostred prvej svetovej vojny. V situácii rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie kvôli zakladaniu nových štátov ako aj masívneho tlaku obyvateľstva poznačeného hladom a vyčerpaním z vojny a po vytvorení Štátnej rady sa Karol I. dňa 11. novembra 1918 vzdal vlády a v r. 1919 odišiel do exilu do Švajčiarska. Po dvoch neúspešných pokusoch o obnovu boli Karol a jeho manželka Zita zatknutí a vypovedaní na portugalský ostrov Madeira, kam prišli v novembri 1921. V marci 1922 cisár ťažko ochorel a 1. apríla 1922 len vo veku 35 rokov zomrel v kruhu rodiny. Pochovali ho v pútnickom Kostole Nossa Senhora do Monte (Božej Matky z hory) v meste Funchal.
Proces blahorečenia Karola I. sa začal už v r. 1923. V r. 2003 potvrdil Vatikán potrebný zázrak. A 3. októbra 2004 ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. na Námestí sv. Petra za blahoslaveného.
Pápež ocenil túžbu Karola I. po mieri
Pápež Ján Pavol II. pri blahorečení zdôraznil túžbu Karola I. po mieri:
„Posledný rakúsky monarcha sa pokúšal podchytiť mierovú iniciatívu pápeža Benedikta XV. Bol priateľom mieru. Karol I. od počiatku chápal svoj úrad vládcu ako svätú službu. Išlo mu o to, aby povolanie kresťana ku svätosti uskutočňoval aj vo svojom politickom pôsobení.“
V tomto zmysle označil Ján Pavol II. cisára Karola ako „vzor pre tých, ktorí dnes v Európe nesú politickú zodpovednosť.“
Pri svätej omši v Dóme sv. Štefana vo Viedni nedávno prepošt Franz Xaver Brandmayr, dlhoročný rektor nemeckého seminára v Ríme, pripomenul slová pápeža spred 20 rokov. Povedal, že Ján Pavol II. ocenil cisára Karola pri blahorečení ako „príkladného kresťana, otca rodiny a vládcu“.
Tretie z týchto ocenení robí mnohým problémy a poukazujú na jeho slabosť ako v prípade nasadenia jedovatého plynu na fronte pri akcii Isonzo.
„K tomu treba uviesť, že blahorečenie nie je potvrdením toho, že niekto robí všetko správne,“ povedalBrandmayr a pokračoval: „Vzhľadom na Karola I. sa tiež hovorí, že konal vždy z lásky k Bohu a z lásky k ľuďom aj keď občas s chybami.Karol sa už od ranej mladosti usiloval pomáhať trpiacim ľuďom. Aj po prevzatí vlády cestoval na frontu, aby sa stretol so svojimi vojakmi a v tom bol jediný medzi vládcami. Ako politikovi sa mu podarilo mnohé v sociálnej oblasti, no v úsilí o mier úspech nemal.“
-zg-