Haynes: Hovorili sme o pápežovom kritickom stave. Spomenuli sme aj krízu v Cirkvi, ale podobnú krízu vidíme aj vo svete, kde je svet teraz veľmi protikresťanský, veľmi ateistický, je tu veľa vecí, ktoré nie sú kresťanské. Keď príde čas na ďalšie konkláve a na ďalší pontifikát, aké otázky by sa podľa vás mali riešiť v Cirkvi aj vo svete, keď tam riešime dvojitú otázku?
Kardinál Müller: Dúfam, že v kolégiu kardinálov je hlbšia úvaha o stave a situácii viery a Cirkvi v tomto postkresťanskom, resp. protikresťanskom svete – západnom svete. Sú tu výzvy islamu alebo celosvetovo rastúceho marxizmu v rôznych formách, „zelené hnutie“ či „genderizmus“ a transhumanizmus.
Hneď na začiatku sme hovorili o marxizme, ale existuje hlboko protikresťanský sentiment proti stvoreniu, proti zjaveniu a proti vykúpeniu Bohom.
Ideológie a skupiny ako Open Society Foundations Georgea Sorosa, a Rockefellerovci – propagujú silnú protikresťanskú ideológiu. Tak aj židovský filozof Yuval Harari je prorokom tejto protikresťanskej a antiteistickej túžby po svete a po chápaní ľudskej existencie.
Kardináli si musia byť vedomí, že nehľadíme len na to, aké budú reakcie masmédií, ktoré hovoria: „Potrebujeme pápeža, ktorý je komunikátorom v tomto svete“, alebo sekundárne kritériá, že „Teraz potrebujeme Afričana, alebo sa teraz musíme vrátiť k Talianovi“, či všetky tieto hlúpe kritériá. Nemajú nič spoločné s pápežstvom. Musíme sa pozrieť na to čo o službe a úrade svätého Petra povedal sám Ježiš: „Ty si skala a ja ti dávam kľúče od nebeského kráľovstva a ty musíš utvrdzovať svojich bratov vo viere a ty si pastier univerzálnej Cirkvi.“
Kardinál musí tiež hľadieť na rybára Šimona, ktorý bol na jednej strane svojím veľkým povolaním najdôležitejšou osobou v Ježišovom živote, druhou najspomínanejšou osobou v Novom zákone po Ježišovi – no na druhej strane bol aj slabým mužom. Niekedy bolo potrebné, aby sa svätý Pavol vyjadril proti nemu veľmi ostro ako pri reakcii na svätého Petra na to, či sú pokrstení pohania povinní zachovávať všetky obrady a normy židovského Starého zákona.
To je dôvod, prečo pápež v katolíckom chápaní nie je orákulom z Delf, ale ľudskou bytosťou.
Námietky prichádzajú aj od kardinálov, keďže kardináli sú synodou pápeža. Pápež má všetky tieto právomoci dané Ježišom, vrátane neomylnosti v niektorých špeciálnych prípadoch. Ale na druhej strane, ako človek má dobré aj zlé stránky a svoj charakter, a preto je potrebné – pre kontrolu a rovnováhu – konzultovať dôležité rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o doktrínu, s kolégiom kardinálov a tiež s biskupmi, a treba kolegiálnosť biskupov, aby sme sa vyhli autokratickému chápaniu alebo praxi.“
Kardinál Müller hovorí, že Cirkev „nie je na svete, aby ospravedlňovala hriech!
V histórii máme niekoľko príkladov pápežov, ktorí poškodili Cirkev nesprávnym vykonávaním Petrovho úradu. My ako katolíci absolútne prijímame zjavenú doktrínu o pápežstve v našej viere ako súčasť našej zjavenej viery; ale na druhej strane nie sme nútení ospravedlňovať všetko, čo sa stalo počas 2000-ročnej histórie Cirkvi. Kardinál spomínal prelínanie politickej moci s Cirkvou v predchádzajúcich storočiach. To nepatrí k neomylnosti Cirkvi, a preto by pápež mohol robiť nesprávne rozhodnutia.
Napríklad Klement V. rozpustil Rád templárov – nesprávne rozhodnutie, nespravodlivé rozhodnutie na nátlak francúzskeho kráľa. Máme tu aj potlačenie jezuitov, pápež to veľmi dobre vie: bolo to kvôli tlaku francúzskych a španielskych kráľov. A preto nemusíme ospravedlňovať všetko, čo sa v dejinách stalo a bolo povedané, ale musíme hľadieť do srdca doktríny o autorite koncilov, ekumenických koncilov, pápeža a biskupov v prísnom vzťahu k Ježišovi Kristovi, ktorý je jediným učiteľom, Veľkňazom a sprostredkovateľom stvorenej spásy a Cirkvi.
Haynes: Je veľa obáv, ktoré som si všimol pri rozhovore s laikmi, že v posledných rokoch sa často zdá, že mnohí kardináli sami podporujú tento zmätok, alebo ho v tichosti tolerujú. Ako by ste zhodnotili kolégium kardinálov a čo by ste v tomto smere poradili vašim bratom kardinálom?
Kardinál Müller: Každý pápež je nástupcom svätého Petra, nie jeho predchodcom. Nemusí kopírovať svojho predchodcu. Nemôže sa stať pápežom ako Pius XII. alebo na jeho obraz. Ale každý pápež je nástupcom svätého Petra. Jeho orientácia a autorita je to, čo mu Ježiš prisľúbil a dal mu jeho vlastným spôsobom, v jeho vlastnej osobe realizovať – s pomocou Božej milosti a modlitieb celej Cirkvi – čo najlepším spôsobom viesť loď svätého Petra tým najlepším možným spôsobom.
Niektorí predtým hovorili, teraz potrebujeme, aby ďalší pápež bol zasa ako Benedikt [XVI.], musí sa stať novým Benediktom a stať sa protirečením.
A teraz s pápežom Františkom hovoria, že musíme mať Františka II., aby sme pokračovali v jeho doktríne.
Ale neexistuje nijaká jeho doktrína! V Cirkvi je len jedna náuka o Ježišovi Kristovi a pápeži nemajú právomoc rozvíjať vlastné doktríny… Môžu ponúknuť iba výklad či aplikáciu jedine slov zjavenia, ktoré je raz a navždy dané a zjavené pre nás v Ježišovi Kristovi v skutočnej situácii.
Každý pontifikát musí neustále smerovať k pôvodu. Pôvod je prítomný v úrade sv. Petra, a preto sa pápež usadí v Petrovej katedrále, nie v katedrále Františka alebo Benedikta. Sú to len chronologickí predchodcovia, ale každý pápež je nástupcom sv. Petra. Musí hľadieť na Ježišove slová, ktoré odhaľujú vnútorný zmysel pápežstva.
Ježiš hovoril so svätým Petrom a po zmŕtvychvstaní odhalil Petra ako hlavu spoločenstva biskupov a celej prichádzajúcej Cirkvi, všetkých členov Cirkvi.
Na Turíce Peter – v mene všetkých apoštolov a Ježiša Krista – povedal:
„Ježiša, ktorého ste ukrižovali, zjavil Boh Otec ako nášho Spasiteľa všetkých, pravého Mesiáša, pravého Krista. Toto je vyznanie viery, ty si Kristus, Mesiáš, syn živého Boha.
Toto je jadrom pápežského poslania – po celý čas pripomínať všetkým veriacim kristocentrickú existenciu našej viery a Cirkvi. Kristus je hlavou a od Ježiša Krista je odvodená všetka pravda a milosť a pápež je len trvalým, viditeľným princípom a základom jednoty Cirkvi – jednoty v zjavenej viere, nie jednoty ako dve krídla politickej strany.
Dobrý manažér robí kompromisy, takže na konci je jednota, ale jednota v milosti a pravde Božej je odrazom a zobrazením jednoty Ježiša Krista, hlavy Cirkvi s Otcom ako znázornenie vnútornej trojičnej jednoty troch osôb, a preto sa v Lumen gentium 4 píše, že Cirkev je zjednotená k jednote Trojjediného Boha.
Haynes: Pápež nie je nástupcom len svojho predchodcu, ale Petra. Dnes je často veľmi rozšírená myšlienka, že iba „aktuálna vec“ je správna.
Kardinál Müller: Ľudia hovoria, že pápež je veľmi moderný pápež, čo je dobré pre dnešnú Cirkev, ale to je moderné vo svetskom zmysle. Hovoria, že potrebujeme nového pápeža, ktorý je jeho nástupcom a pápežstvo sa už nevráti. Vo svete uvažujúcom v kategóriách, sú to ideologické kategórie modernistov a pokrokárov a tradicionalistov a konzervatívcov a toto všetko sú politické alebo ideologické kategórie na rozdeľovanie ľudí podľa týchto ideologických systémov a nie na zjednocovanie veriacich k pravde, ktorá je zjavená v Ježišovi Kristovi.
-zg-