Winona-Rochester, 16.10. 2024 (kath.net/pl)
„Minulý rok som sa na synode spýtal jednej z malých skupín: „Prečo sme tak fixovaní na cirkev v Nemecku? … cirkev v Nemecku umiera. Prečo neštudujeme cirkev v Nigérii?“
Veď v Nigérii chodí každú nedeľu na omšu 94 percent katolíkov! MY sme teraz tou perifériou Cirkvi v Európe a Severnej Amerike! V Afrike a častiach Ázie je cirkev skutočne živá! Rozrastá sa, ľudia chodia na omše, semináre sú plné. Prečo – ako synoda – neštudujeme africkú cirkev a nepýtame , čo sa môžeme naučiť z jej skúseností?“
Tieto otázky kladie a veci vysvetľuje americký biskup Robert Barron na evanjelizačnej platforme, ktorú založil: „Slovo v ohni.“
Biskup Barron je od roku 1992 profesorom systematickej teológie na University of Saint Mary of the Lake, je autorom vyše 30 kníh, jeho videá na YouTube pravidelne dosahujú extrémny počet divákov a len na Facebooku má okolo 3 miliónov nasledovateľov.
Pápež František ho v roku 2015 vymenoval za pomocného biskupa arcidiecézy Los Angeles a v roku 2022 za biskupa vo Winona-Rochester.
V Konferencii katolíckych biskupov USA (USCCB) predsedá dôležitej Komisii pre laikov, manželstvo, rodinný život a mládež. Aj tento rok je zas aj delegátom USCCB na synode.
Z rozhovoru na YouTube:
Päť lekcií, ktoré sa treba naučiť od cirkvi v Afrike
Skutočnosť, že cirkev zameraná na Európu si začína uvedomovať africkú skúsenosť, je proces, ktorý sa len začína, ako hovorí biskup Barron. Kritizuje, že teológia sa stala príliš akademickou a že je „oddelená od cirkevnej reality“ a hovorí:
„Radšej by som počúval nigérijského teológa ako nemeckého, priznávam otvorene. Lebo nigérijský teológ podáva správy o živých skúsenostiach.“
1.Je to o primáte nadprirodzena. Cirkev hlása existenciu Boha, ohlasuje Ježiša ako Spasiteľa sveta, hlása skutočnosť spásy, ktorá sa nám odovzdáva prostredníctvom sviatostí… večný život ako cieľ ľudskej existencie. Toto všetko je nadprirodzené. Ak odoberiete nadprirodzeno, omša sa zrúti, Eucharistia sa zrúti, sviatosti sa zrútia, skutočná evanjelizácia sa zrúti a Cirkev sa stane projektom tohto sveta. Zdá sa, že v určitých kruhoch výraz poslanie a misia Cirkvi znamená politické a sociálne zlepšenie situácie chudobných. To je dobrá vec, ale nie prvoradá úloha Cirkvi! Hlavnou úlohou Cirkvi je ohlasovať spásu. Zlepšenie situácie sveta je len jeden dôsledok vykúpenia, ale nadprirodzené je na prvom mieste. Náboženstvo sa zrúti, keď nadprirodzené zredukujete na prirodzené. V afrických cirkvách vidíme toto prvenstvo nadprirodzena, preto rastú. Ak sa stratí nadprirodzenosť v Cirkvi, ona sa zredukuje na ozvenu širšej kultúry, ktorá ju obklopuje, ozvenu toho, čo počujete v politických, ekonomických atď. kruhoch“.
… Biskup Barron hovorí aj o vplyve liberalizmu na teológiu, napríklad s Friedrichom Schleiermacherom (1768-1834) a ďalšími:
„Aj v 20. storočí tu bol základný impulz priviesť nadprirodzeno späť k prirodzenému – presvedčenie, že svet nás potom bude počúvať. Ale som presvedčený, že presný opak je pravdou: svet nás počúva, keď vysvetľujeme naše posolstvo… evanjelium!
Mojou hlavnou úlohou nie je primäť kultúru, aby ma mala rada, alebo na mňa reagovala, ale skôr hlásať, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych!
Niekedy je kultúra tomuto posolstvu otvorená, niekedy nie… ale to neznamená, že by ste mali posolstvo prispôsobiť danej kultúre!
2. Zachovať teologickú a morálnu pravovernosť a neodchyľovať sa od učenia Cirkvi. Ide o koncepciu afirmatívnej ortodoxie, teda ortodoxie, ktorá vyžaduje súhlas kardinála Timothyho Dolana (arcibiskupa New Yorku). Určite je tu priestor na odpovede na otázky doby, ide o „zdravú inkulturáciu“, ako to cirkev vždy robila.
3. Záväzok evanjelizovať okolitú kultúru: Ide o prinášanie evanjelia tam, kde sa kultúra formuje, ako je vláda, umenie zábava. Vždy evanjelizujete ľudí, nie abstrakcie – ale môžete sa pokúsiť osloviť tých ľudí, ktorí tvoria kultúrnu matricu.
4. Verejne chváľte Cirkev, ale kritizujte ju v súkromí. Najmä dnes, v dobe internetu, je mimoriadne demotivujúce, keď sa chce niekto dozvedieť o viere viac a potom skončí na weboch, kde nie je nič iné ako nejaké argumenty.
Stojíme jednotne tvárou v tvár sekulárnej kultúre, ktorá na nás často reaguje agresívne a nepriateľsky. Ak bojujeme sami so sebou, sme ako orkovia v Tolkinovi. Cirkev, ktorá je vždy v rozpore sama so sebou, je neúčinná. Ak sa niekto považuje za katolíka, ale verejne obhajuje úplne nesprávne veci, tak nech to napíše jeho biskupovi “.
5. Odvaha tvárou v tvár odporu.
Za posledných 15 rokov bolo zavraždených viac ako 15 000 Nigérijčanov a vypálených 18 000 kostolov pre ich vieru.
Biskup Barron vo svetle tejto hlboko tragickej situácie poukázal na Tertullianovu poznámku, že krv mučeníkov je semenom nových kresťanov – a opäť to vidíme: Toto je jeden z dôvodov, prečo Cirkev v Nigérii prekvitá: odvážne stojí za svojou vierou! Kedykoľvek stretnem Nigérijčana, hovorím: Ó! Pochádzajú zo svätej Nigérie, pretože Nigéria je teraz miestom skutočnej svätosti v živote Cirkvi.
Mali by sme byť my všetci ako katolíci ochotní zomrieť za svoju vieru?
Biskup Barron: ‚Poď za mnou,‘ hovorí Pán a jeho cesta vedie ku krížu. Niektorí z nás sú k tomu povolaní tým najradikálnejším spôsobom. Mali by sme si sadnúť k nohám africkej cirkvi a opýtať sa, čo sa môžeme naučiť z vášho zjavného úspechu?
Podľa katolíckeho novinára Johna Allena počet návštevníkov omší v štátoch Nigéria, Keňa a Demokratická republika Kongo je 80 miliónov – to je o 25 percent viac ako má celá Európa a celá Severná Amerika dokopy! …
-zg-