Komentár kardinála Müllera k rúhaniu a OH v Paríži
Rím-Paríž, 29.7.2024 (kath.net)
Úplne odľudštené pózy, ktorými sa LGBT ideológovia na otváracom ceremoniáli olympijských hier vysmievali nielen Ježišovej Poslednej večeri, ale aj vlastnej ľudskej dôstojnosti, zjavne nadväzujú na kampaň jakobínov na odkresťančenie Francúzska. Na vrchole tohto proticirkevnej zúrivosti francúzski revolucionári 10. novembra 1793 uviedli do katedrály Notre Dame v Paríži nahú ženu ako bohyňu Rozumu aby mohla na oltári predviesť svoje sexuálne zvrátenosti.
Rúhačské obscénnosti proti náboženstvu sú neoddeliteľne spojené s fyzickým a psychickým násilím voči kresťanským veriacim. Pretože „kult rozumu a slobody“ je neoddeliteľne spojený s veľkým terorom, a obeťou totalitného ateistického systému sa stali státisíce a milióny nevinných ľudí – od jakobínov, majstrov na gilotínu, po fašistov a komunistov a až po súčasnosť, v ktorej sú kresťania najprenasledovanejšou náboženskou komunitou na svete.
Ideológia woke na Západe má vyslovene ateistické korene, dokonale sa vyznačuje nenávisťou voči Ježišovi Kristovi a je zožieraná najhorším podnecovaním proti Katolíckej cirkvi. Vyjadruje sa v diskriminácii kresťanov tvrdými slovami a činmi až po súdne zločiny proti ľudskosti, napríklad keď sú rodičom odobraté vlastné deti na základe súdneho príkazu, ak nedovolia zmrzačenie pohlavných orgánov svojich detí – všetko pod eufemizmom „sebaurčenie vlastného pohlavia“.
Francúzske štátne orgány odôvodňujú tieto protikresťanské a neľudské sankcie ideológiou sekularizmu, ktorá v žiadnom prípade neznamená náboženskú neutralitu štátu, ale je len krycím názvom pre brutálne porušovanie ľudského práva na slobodu náboženstva a svedomia.
Blúzni sa o inklúzii woke v krajine, kde sú katolíci už 200 rokov systematicky vylučovaní z verejného života a brutálne diskriminovaní.
Neuvedomujú si, že česť Francúzska, ktoré ako krajina a kultúra vďačí za všetko kresťanstvu, nechali ho zatiahnuť do bahna a že k tomu sami prispievajú v návale zatemnenia ducha. Pohŕdanie náboženstvom a svedomím nevyhnutne vedie k psychickému teroru a násiliu. Tieto olympské autority by si to mali všimnúť pri pohľade na obraz Francisca Goyu z roku 1797, ktorý má názov: „Spánok rozumu rodí príšery.“ V mytológii je Saturn alebo Kronos potomkom boha Zeme Urána a Gaie – ikony nového klimatického náboženstva – a to jednoducho znamená, že čas všetko prekoná a rozloží – aj novopohanské ideológie.
Už apoštol Pavol opísal samovražedné následky, ktoré vyplývajú z pohŕdania Bohom a oddávaniu sa rozumu, keď sa popiera Božia večná moc a jeho božstvo. „Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá, “ (Rim 1,24).
Výsmech Poslednej večere zo strany duchovne vykorenených a ťažko duševne narušených aktérov, ich podnecovateľov a sponzorov bol činom duchovného terorizmu, ktorý sa obracia proti tým, ktorí ju spáchali.
„Revolúcia je ako Saturn, žerie svoje vlastné deti a nakoniec zrodí despotizmus so všetkou jeho neplechou,“ tak zneli posledné slová Pierra Verniauda, vodcu Girondinovcov, na popravisku. A jakobíni, ktorí ženú protikresťanskú kultúrnu revolúciu do extrému, ich čoskoro nasledujú.
Na tieto historicko-filozofické úvahy myslíme menej, skôr na prelomové Božie slovo, ktoré prevyšuje všetku ľudskú múdrosť a dáva aj pomýleným nádej, že môžu uniknúť z väzenia svojej zvrátenosti a hlúposti: „Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, nemám záľubu v tom, aby zomrel bezbožný, ale aby sa bezbožný vrátil zo svojej cesty a žil. „Boh hovorí: Nemám záľubu v smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil“ (Ez 33,11).
-zg-