Vatikán, 31.12. 2025 (kath.net/pl) – Počas svojho pontifikátu bol Benedikt XVI. jedným z najväčších teológov na Katedre svätého Petra. Kardinál Müller: „Jeho teológia je darom pre celú Cirkev vrátane budúcich generácií.“
Uvádzame homíliu kardinála Gerharda Müllera emeritného prefekta Kongregácie pre náuku viery v Bazilike svätého Petra pri príležitosti tretieho výročia úmrtia Benedikta XVI. Omša sa slúžila v predvečer tretieho výročia úmrtia pápeža počas pápežskej omše pri oltári Katedry svätého Petra 30. decembra 2025.
Drahí bratia a sestry v Pánovi,
pred tromi rokmi, na sviatok svätého pápeža Silvestra, kňaz a biskup Joseph Ratzinger dokončil pozemskú púť a predbehol nás do našej nebeskej vlasti. Po smrti nám nie je ponúknutý len večný odpočinok a blaženosť. Spoznáme Boha, ktorý si nás už vyvolil vo svojom Synovi a predurčil nás k účasti na jeho trojičnej láske. Uvidíme Boha tvárou v tvár a budeme ho chváliť a milovať v spoločenstve všetkých jeho vyvolených svätých. Poznanie Boha je cieľom všetkej ľudskej duchovnej činnosti. Lebo ako hovorí sám Ježiš, Slovo, ktoré sa stalo telom:
„A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. (Ján 17,3).
On je Syn, ktorý sa vo svojej osobe zjavuje ako cesta, pravda a život (porov. Ján 14,6). Preto sme všetci zahrnutí do univerzálneho Božieho plánu spásy, ktorý túži po tom, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu (porov. 1Tim 2,4).
Joseph Ratzinger sa vždy považoval za spolupracovníka pri hľadaní pravdy. Ako profesor teológie aj ako vyhľadávaný kazateľ bol vždy služobníkom Slova.
Ako prefekt Kongregácie pre náuku viery stanovil pre rímske magistérium štandardy najvyššej usilovnosti, intelektuálnej presnosti a neúplatnosti. Aj počas svojho pontifikátu bol jedným z najväčších teológov na Petrovom stolci. Zanechal nám obrovské teologické dielo výnimočnej kvality. Bol právom uznaný za jedného z naozaj veľkých katolíckych intelektuálov našej doby.
Dokonca aj Jürgen Habermas, najvýznamnejší predstaviteľ skôr neomarxistickej Frankfurtskej školy, ktorý obhajuje moderný duchovný svet bez Boha, sa usiloval o dialóg s ním, aby veriaci aj neveriaci mohli zachrániť moderný svet pred stagnáciou antihumanizmu a transhumanizmu.
Keď som pápežovi Benediktovi daroval prvý zväzok jeho „Opera Omnia“, informoval som ho o plánovaných 16 zväzkoch, ktorých rozsah sa odhaduje na približne 25 000 strán. Namiesto toho, aby vyjadril hrdosť na také monumentálne intelektuálne dielo, mi povedal: „Gerhard, kto toto všetko prečíta?“ Trochu v rozpakoch som odpovedal:
„Svätý Otče, neviem, ale poznám osobu, ktorá to všetko napísala.“
Úplné vydanie jeho teologických diel, odlišné od pápežských dokumentov, nemá zastrašovať ani odrádzať potenciálnych čitateľov. Jeho teológia je darom pre celú Cirkev vrátane budúcich generácií. Každý jednotlivec z nej môže slobodne čerpať podľa svojich duchovných, teologických, filozofických alebo kultúrnych záujmov a skúmať staré aj nové. Niekto by mohol nájsť vedenie počas celého liturgického roka v jeho kázňach. Iný by sa mohol obrátiť na zväzky o Druhom vatikánskom koncile, ktorého bol významným poradcom a neskôr autoritatívnym vykladačom. Tretí by sa mohol obrátiť na zväzok obsahujúci náuku svätého Augustína o Cirkvi ako ľude a Božom dome. Ak by sa ma však kresťan, ktorý hľadá a trápi sa vo svojej viere, opýtal, čo by si mal bezpodmienečne prečítať, odporučil by som mu tri zväzky o Ježišovi. Skutočnosť, že toto dielo vydal pod svojím osobným menom, aby odlíšil svoju teologickú autoritu od pápežskej, zároveň vyjadruje najhlbší význam pápežského primátu. Každý pápež ako Petrov nástupca totiž vidí svoju najsvätejšiu úlohu v zjednotení celej Cirkvi so všetkými jej biskupmi a veriacimi vo vyznaní Kniežaťa apoštolov, ktorý Ježišovi povedal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha!“ (Mt 16,16).
V tomto spočíva budúcnosť sveta a Cirkvi. Od čias osvietenstva vznikol konflikt medzi vierou a rozumom. Zdalo sa, akoby zistenia historicko-kritického výskumu protirečili Biblii, ako aj filozofickej epistemológii a dokonca – najmä pokiaľ ide o pôvod vesmíru a života – viere v Boha, Stvoriteľa, a v Ježiša Krista, jediného Vykupiteľa. V skutočnosti však neexistuje žiadny rozpor so zjavenou pravdou o svete a ľudstve, aj keď viera nevyžaduje potvrdenie vždy omylnými zisteniami empirickej vedy. Viera je založená na Božom slove, skrze ktoré vzniklo všetko, čo existuje. Pretože Ježiš, pravý Boh a pravý človek, je samotná pravda vo svojej božskej osobe, naše poznanie Boha v Duchu Svätom je neomylné a nemožno ho spochybniť čisto svetským poznaním. Úlohou teológov je však argumentáciou preukázať hlbšiu jednotu zjavenej viery a svetského poznania, ktoré sa neustále nanovo formuluje v teóriách. Pretože by sme mali byť vždy pripravení dať logicky rozumnú odpoveď tomu, kto sa nás pýta na Logos nádeje, ktorá je v nás (porov. 1 Pt 3,15). Boží Syn je božský Logos, Božie Slovo, ktoré sa nikdy nemýli a nikdy nezvádza na scestie.
Joseph Ratzinger nám opakovane pripomínal, že kresťanstvo so všetkými svojimi veľkolepými kultúrnymi úspechmi v sociálnej doktríne, hudbe a umení, literatúre a filozofii nie je teória ani svetonázor, ale stretnutie s Osobou. Ježiš je pravda vo svojej božskej osobe, svetlo, ktoré osvetľuje každého človeka. Každý, kto patrí k pravde, počúva jeho hlas.
A čo je Cirkev? Nie je to ľudská organizácia s veľkolepým etickým a sociálnym programom. Kristova Cirkev je spoločenstvo jeho učeníkov, ktorí o sebe hovoria a vyznávajú pred svetom:
„A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy,“ (Jn 1,14).
Joseph Ratzinger, teológ, biskup, kardinál a pápež, nie je od nás ďaleko. Naša pozemská liturgia totiž zodpovedá nebeskej liturgii, v ktorej on, zjednotený s nami, uctieva a oslavuje Boha, miluje ho a chváli ho po celú večnosť. Amen.
-zg-