Kázeň na 22. nedeľu cez rok B
Milí bratia a sestry. Určite sme už počuli, možno aj poznáme, porekadlo, ktoré znie: Iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ. Je to určite porekadlo z dávnejších čias, čiže známejšie možno starším. Tí mladší ho možno ani nepočuli, nepoznali. Nechcem však rozoberať toto porekadlo, ale skôr sa zamyslieť nad pojmom “iniciatívny blbec”. Samozrejme, byť iniciatívny nie je zlé, teda iniciatívny v zmysle urobiť viac, snažiť sa viac, než sa od nás vyžaduje alebo predpisuje. Byť iniciatívny je dobré, avšak keď sa spojí iniciatíva s osobou, ktorá nie je múdra, človekom, ktorému možno chýba “jedno koliečko”, môže to byť zlá kombinácia. Taký človek môže svojou iniciatívou komplikovať život ostatným alebo spôsobovať problémy, ktoré by inak nemuseli vzniknúť. Teda spôsobuje zlo ostatným. Práve preto začínam dnešnú kázeň týmto pojmom “iniciatívny blbec”, pretože, hoci možno nepriamo, zahŕňa aj dnešné Božie slovo.
V dnešnom prvom čítaní z knihy Deuteronómium počujeme Božie slová, ktoré znejú: „Nepridávajte nič k slovu, ktoré vám hovorím, ani z neho neuberajte. Zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ja dávam. Strážte ich a uskutočňujte.“ Toto je Boží príkaz, ktorý, keď Boh dal tých desať Božích prikázaní, jasne nariadil, aby sa nemenili. Ako ich Boh stanovil, tak by sa k nim nič nemalo pridávať ani uberať, pretože Boh najlepšie vie, čo chce, a čo je pre nás správne. Bolo by dobré, keby človek tento Boží príkaz poslúchol, naozaj sa držal toho, čo Boh ustanovil, a nič na tom nemenil. To je to najsprávnejšie. Ale vieme, že človek, najmä s odstupom času, nepočúvne Boha. Človek vo svojej slobode, často aj v hlúposti alebo z iniciatívy, veci komplikuje. A tak počúvame v dnešnom evanjeliu slová, ktoré hovorí Pán Ježiš na adresu farizejov, ktorí kritizujú Ježiša Krista a jeho učeníkov slovami: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčajov otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ Pán Ježiš im odpovedá: „Dobre o vás pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. Na darmo si ma ctia, lebo náuky, ktoré učia, sú len ľudské príkazy. Božie prikázania opúšťajú a držia sa ľudských obyčajov.“
Je naozaj množstvo obyčajov, ktoré sú vymenované aj v dnešnom evanjeliu, ktoré si Židia vytvorili za pár desiatok či storočí po príkaze Boha. Vytvorili si toľko príkazov, že veľakrát zatienili aj tie Božie prikázania. To, čo bolo dôležité. Tu sa stala veľká chyba, aj možno preto, že srdce človeka sa vzdialilo od Boha. Keď sa srdce človeka vzdiali od Boha, človek akoby potreboval to prázdno niečím nahradiť, niečo tam dať, niečo, čo bude počúvať, rešpektovať, niečo, čím sa bude riadiť vo svojom živote. A tak si tí Židia vytvorili množstvo nariadení a príkazov, zbytočností, ktoré nemusia byť a ktoré im komplikovali život. Sú naozaj takí iniciatívni blbci, ktorí stratili to dôležité, a to je blízkosť Boha k svojmu srdcu.
A tak, milí bratia a sestry, zamyslime sa nad tým, ako blízko alebo ďaleko sme my od Boha. Pretože ak sme blízko pri Bohu, stačí nám to, čo nám Boh dáva. Boh nám dáva mnoho. Boh nám dáva sviatosti, ktoré sú zhutnením Jeho prítomnosti. Dáva nám modlitbu, osobnú či spoločnú, dáva nám množstvo vecí, ktoré vo svojom živote máme, a stačí nám to. Samozrejme, niekto potrebuje viac, možno na prehĺbenie svojho vzťahu k Bohu, ale niekedy aj preto, aby zakryl tú prázdnotu, aby zakryl to, čo mu chýba – to podstatné, a to je Boh, Jeho blízkosť.
Vidíme za múrami tohto kostola množstvo ľudí, ktorí sa rôznymi spôsobmi života, veľakrát aj hriešnym, neetickým či nemravným, snažia zaplniť tú prázdnotu, ktorá chýba v srdci človeka. A tak úlohou tejto svätej omše je, aby sme sa ešte viac priblížili k Bohu, aby sme zapĺňali to miesto, ktoré je určené iba pre Boha. Miesto v našom srdci. Samozrejme, je dobré, keď blízko nášho srdca sú aj naši blízki ľudia – rodina, priatelia, manžel, manželka. To je určite dobré, ale to prvé miesto by mal mať vždy samotný Boh.
Tak sa snažme, milí bratia a sestry, aby sme sa nevzdialili od Boha, alebo aby sa Boh nevzdialil od nás. Aby sme potom nezapĺňali to miesto inými vecami, ktoré nám môžu škodiť, ktoré môžu byť dokonca aj hriešne. Snažme sa aj túto svätú omšu využiť na to, aby sme svoj vzťah s Bohom prehĺbili. Amen.