Kázeň na sviatok sv. Lukáša, evanjelistu
Milí bratia a sestry, dnes oslavujeme svätého Lukáša evanjelistu, toho, kto napísal evanjelium o živote Ježiša Krista. Aj keď možno bolo spisov o živote Ježiša Krista napísaných viac, uznané za pravoverné sú len tie štyri známe evanjeliá – podľa Marka, Matúša, Lukáša a Jána, ktoré sú zahrnuté v kánone Svätého písma. Teologicky a biblicky neobsahujú žiadne chyby, ktoré by mohli otriasť či spochybniť niektoré články viery. V Lukášovom evanjeliu máme opis Ježiša Krista a jeho života, v niektorých častiach až veľmi detailný – opisy jeho slov, správania a postojov. Zaujímavé na tom je, že Lukáš nikdy nevidel Ježiša Krista. Svätý Lukáš nepoznal Ježiša Krista osobne, a predsa dokázal o ňom podať takéto podrobné svedectvo. Dosiahol to najmä vďaka tomu, že sa stretol s niektorými apoštolmi, konkrétne pravdepodobne s apoštolom Jánom, možno aj so samotnou Pannou Máriou. Pozorne počúval, čo hovoria o Ježišovi Kristovi – ich skúsenosti, ktoré s ním zažili, a slová, ktorými opisovali jeho život, jeho skutky a aký bol jeho celý život. A hoci Ježiša osobne nepoznal, na základe týchto svedectiev dokázal napísať opis, ktorý oslovuje ľudí už vyše dvetisíc rokov.
Dvetisíc rokov máme tento spis, túto knihu, a počúvame o Ježišovi Kristovi od niekoho, kto ho osobne nepoznal. Toto je pre nás veľké svedectvo. Ani my sme sa priamo nestretli s Ježišom Kristom. Nestretli sme sa s ním ako s človekom, ktorý by hovoril k nám, ktorého by sme videli svojimi očami alebo sa ho dotýkali svojimi rukami. Nevideli sme ho, ale aj tak máme ako kresťania žiť tak, aby sme vydávali svedectvo o Ježišovi Kristovi, aby sme ho ukázali iným, oslovili ich a vydali im také svedectvo, aby aj oni poznali Ježiša Krista. Nielen poznali, ale aj milovali, vytvorili si s ním vzťah a hlavne sa ho držali až do večnosti. Toto je úloha nás kresťanov.
V dnešnom evanjeliu počúvame, ako Pán Ježiš posiela 72 učeníkov a doslova im dáva misiu, aby aj oni vydávali svedectvo. Hovorí im: „Choďte, hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov,“ teda ich posiela do situácií, ktoré nie sú ľahké, ktoré by mohli skončiť fiaskom. Baránok pri vlkovi – kto vyhrá? Samozrejme, vlk. Lenže s tým baránkom kráča sám Boh.
Toto je ten veľký rozdiel medzi prirodzeným hlásaním a prirodzeným svedectvom a tým svedectvom, ktoré je požehnané samotným Bohom. Hoci Pán Ježiš posiela svojich učeníkov ako baránkov medzi vlkov, predsa títo učeníci dokážu svedčiť a vydávať také svedectvo, že obracajú celé národy a kontinenty a hlásajú evanjelium po zmŕtvychvstaní do celého sveta.
Pán Ježiš ďalej hovorí svojim učeníkom: „Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte.“ Je zvláštne, že Pán Ježiš posiela svojich učeníkov na takú ťažkú misiu a pritom im ešte berie mešec, kapsu a obuv, ako keby ich ešte oslaboval. No naopak, keď sú slabí, vtedy sú silní. Keď sú slabí navonok v tomto svete, dokážu sa viac spoliehať na Božiu pomoc a požehnanie, na to, že ich povedie sám Boh. Nespoliehajú sa na svoje sily, rozum ani znalosti, ale spoliehajú sa na to, že im pomôže samotný Boh. To im naozaj pomáha, a tak dokážu vydávať krásne svedectvo.
Milí bratia a sestry, buďme Bohu vďační, že máme tento veľký poklad, a to evanjelium podľa Lukáša. Tento veľký poklad nás má obohatiť natoľko, aby sa aj naša viera rozrástla, aby sme aj my vydávali svedectvo tomuto svetu, týmto ľuďom, aby sme, hoci nepoznáme priamo Krista, priviedli ďalších ku Kristovi tak, aby ho milovali, verili v neho a žili s ním večne. Amen.