Kázeň na 1. pôstnu nedeľu rok A
Milí bratia a sestry, po polcovej strede sme vstúpili do pôstneho obdobia a dnes, touto prvou pôstnou nedeľou, nás akoby dnešné Božie slovo chcelo uvádzať alebo uviesť do reality kresťanského života, kresťanského a duchovného života. To neznamená, že duchovný život je iba o láske, je iba o viere, je iba o Božom požehnaní či Božej milosti, tých krásnych a dobrých veciach, ktoré zažívame a prijímame od Boha. Dobre vieme, a dnešné Božie slovo nás v tom chce tak uistiť, že duchovný život je aj o boji, o pokušení, v ktorom máme obstáť, o pokúšaní diablom, ktorý nás chce zviesť z tej cesty k Bohu a priviesť na cestu hriechu. Vzdialiť čo najviac od Boha a akoby najviac pripútať k tomu negatívnemu, aby sme sa natrvalo vzdialili od Boha.
A takto dnešné Božie slovo, dnešná prvá pôstna nedeľa roku A, je o pokúšaní. Je o pokúšaní dvoch osôb. Je o pokúšaní, v ktorom máme opísanú tú realitu človeka, ktorý padá skrze pokúšanie do hriechu. A taktiež vidíme aj Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý nám ukazuje a dáva príklad, ako vedieť v pokúšaní obstáť.
A tak, milí bratia a sestry, pozrime sa najprv na dnešné prvé čítanie z knihy Genezis, na to pokúšanie, v ktorom boli pokúšaní naši prarodičia, čiže Adam a Eva. Hneď v úvode toho pokúšania počúvame jednu z hlavných definícií zlého ducha, kde počúvame, že had bol ľstivejší než všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán Boh. A počúvame ďalej, ako prichádza k žene a oslovuje ju: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“ Prichádza k nej a rozvíja dialóg. Prichádza k nej, aby ju pokúšal a skrze to pokúšanie, aby spáchala prvý hriech. Ale diabol nejde k žene nejak agresívne, nejak tvrdo, nejak nútene, aby sa prehrešila voči Božím príkazom. Ale prichádza k nej jemnou manipuláciou pravdy. Toto je to prvé nebezpečenstvo diabla a pokúšania, ktorý aj k nám, kresťanom, nejde nejakou silou, nejakým nútením, že musíme spáchať hriech a ukazuje nám tú veľkosť viny, ktorú spáchame. Ale ide k nám jemne, pomaly, manipulatívne, aby nás postupne priviedol k samotnému hriechu. A tak práve v tomto spočíva tá dynamika pokúšania. V prvom rade diabol zasieva pochybnosť o Božom slove, keď akoby spochybňuje Božiu pravdu, Boží výrok, to, čo Boh nariadil našim prarodičom. „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“ Spochybňuje pravdivosť a dobrotu Božieho slova. Ďalej spochybňuje tú Božiu dobrotu. Božiu dobrotu, ktorá spočíva v tom, že Boh chce iba dobro pre človeka. Nechce pre neho nejaké zlo v zmysle obmedzovania, ale chce dobro. A nakoniec podsúva víziu autonómie bez Boha. Čiže že môžeme žiť dobre, dokonale, spokojne, aj bez Boha. Keď hovorí: „Nie, nezomriete. Ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh.“ Toto je nebezpečné. „Budete ako Boh.“ My nebudeme ako Boh. Boh je vždy nad nami. Boh je vždy vyšší a lepší ako my. Boh je vždy nad. My nemôžeme byť rovnakí ako Boh. A vidíme, že diabol podsúva túto víziu, tento pohľad na človeka. Aj v tomto je to nebezpečenstvo pokúšania.
A tak, milí bratia a sestry, ten samotný hriech nezačína porušením príkazu, keď žena zobrala to ovocie, jedla a dala aj svojmu mužovi, ale začína už zmenou obrazu Boha, ktorý sa rodí v Evinnej aj Adamovej mysli. Už tu začína samotný hriech, keď prichádza to skreslenie toho dobra, ktorým nám Boh ukazuje náš život, náš vzťah k nemu. O toto sa diabol snaží. A tak vidíme, že aj tí naši prarodičia Adam a Eva zhrešili. Vznikol prvotný hriech, preto musel prísť Vykupiteľ Ježiš Kristus, aby nás od tohto prvotného hriechu, ale aj od našich osobných hriechov, svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vykúpil. Tak vidíme, ako padol prvotný človek. Vidíme aj v našom živote, ako my, či už obstojíme alebo padáme v týchto pokúšaniach, ktorými nás diabol pokúša. A to už môže byť v rôznych oblastiach nášho života. Či už v našich túžbach, v našich slovách, v našich pohľadoch, v našom vzťahu k Bohu, k blížnemu. Tých pokúšaní môžeme zažívať počas nášho dňa množstvo.
Dôležité je, milí bratia a sestry, aby sme sa aj skrze dnešné evanjelium zapozerali na Ježiša Krista. Pretože v dnešnom evanjeliu vidíme a počúvame, ako vo svojej opovážlivosti prichádza zlý duch a pokúša Ježiša Krista. Pokúša ho a Boh to dopustí. Boh dopustí, aby bol aj Boží Syn pokúšaný. Nie preto, aby odskúšal diabla, ale preto, aby poukázal na jednu dôležitú vec. A to je to, že v pokúšaní sa dá obstáť. Dá sa odolať pokušeniu. Dá sa vyhrať nad pokušením, aj keď nás to pokúšanie môže sprevádzať celý život. A tak, keď zhrnieme celé to dnešné evanjelium, tak vidíme, že na každé jedno pokúšanie Pán Ježiš odpovedá Božím slovom. Pretože prichádza diabol a hovorí Ježišovi Kristovi: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ Ako, milí bratia a sestry, odpovedá Pán Ježiš? Pán Ježiš odpovedá knihou Deuteronómium, keď hovorí: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ A tak znova prichádza pokúšiteľ a pokúša Ježiša Krista slovami: „Vrhni sa dolu, veď je napísané: svojim anjelom dá príkaz o tebe.“ Pán Ježiš znova odpovedá knihou Deuteronómium: „Ale je napísané: nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ A na záver znova pokúšiteľ hovorí: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ A Pán Ježiš znova odpovedá slovami Písma: „Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Pán Ježiš na pokúšania odpovedá Božím slovom, Svätým písmom.
Aké je, milí bratia a sestry, pre nás dôležité poznať a čítať Sväté písmo, poznať a čítať Bibliu, aby sme my vedeli na pokúšania odpovedať Božím slovom. To je silnejšie slovo, ako je naše slovo. A keď naše slovo, napríklad „nie“, alebo „nechcem“, alebo „odíď, diabol“, to sú tie naše slová, ktoré diabol veľakrát ignoruje, alebo je silnejší ako naše slová. Ale voči Božiemu slovu sa nevie brániť. Voči Božiemu slovu musí kapitulovať. Preto je dôležité, aby sme aj my často čítali Bibliu, pamätali si niektoré verše z Biblie. Verím, že keď budeme pravidelne a s láskou čítať Bibliu, Boh sám nám v našej mysli a v našom srdci vyvolá práve ten verš, tie slová, ktoré sú tak dôležité, aby sme možno práve v tom pokúšaní zo srdca vyriekli, možno vykríkli, aby aj ten diabol vtedy odišiel, aby nás viac nepokúšal, aby sme obstáli v tom danom pokúšaní. A vidíme skrze dnešné evanjelium, že sa to dá. Aj keď v závere evanjelia počúvame, že diabol opustil Ježiša a odišiel od neho, tak dobre vieme podľa Svätého písma, že stále akoby v tieni chodil okolo Ježiša Krista, stále sa snažil akoby podkopávať Ježišove slová či autoritu skrze rôzne ťažkosti, ktoré Pán Ježiš videl a vnímal. Či už skrze svojich učeníkov, farizejov, zákonníkov. Stále prichádzalo nejaké zlo, ktoré Pán Ježiš musel riešiť. No dôležité je, že sa dá vyhrať nad pokušením.
Takže aj my majme Sväté písmo a Bibliu ako dennodenný chlieb, aby sme vedeli v každom, alebo aspoň vo väčšine tých pokúšaní, ktoré nás chcú priviesť hlavne k ťažkým hriechom, obstáť. Pretože my dobre vieme, že diabol je ľstivý. Je naozaj ten, ktorý nás postupne chce priviesť k hriechu, hlavne ťažkému, aby sme odpadli od Boha, od viery a raz boli zatratení. Tak sa snažme, milí bratia a sestry, aby sme obstáli, ak sa dá, v každom pokúšaní.
Amen.