Kázeň na 2. Veľkonočnú nedeľu rok B
Milí bratia a sestry, pozrime sa skrze dnešné Božie slovo na apoštolov hneď v prvom čítaní. So skutkami apoštolov počúvame, že apoštoli s veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, a na všetkých spočívala veľká milosť. Veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich, a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám. V Skutkoch apoštolov počúvame o apoštoloch, ktorí boli silní, odvážni a nebojácni, tí, ktorí boli schopní vydávať svedectvo zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, nebáli sa.
Keď pôjdeme časovo späť do času alebo do dňa zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tak počúvame o tých istých apoštoloch, ktorí boli, ako sme počuli, zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami. Tí istí apoštoli sa báli. Pán Ježiš vstal z mŕtvych, a oni sa báli, boli zo strachu zhromaždení za zatvorenými dverami. Čo sa stalo medzi tými ustráchanými apoštolmi? A medzi tými odvážnymi apoštolmi, čo také veľké sa stalo, čo by mohlo zmeniť srdcia a životy v ich odvahe?
Počúvame, že keď boli títo apoštoli zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, tak prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám.“ Ježiš prichádza a dáva pokoj, odvahu, aby sa nebáli. Ale nielen slovami chce povzbudiť, ale ako sme počuli, tak dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého.“ Duch Svätý je tá rozhodujúca skutočnosť, ktorá dáva apoštolom silu. Aj napriek tomu, že Pán Ježiš na nich dýchol a hovoril im, aby prijali Ducha Svätého, títo apoštoli ešte neprijali tú moc, tú silu. Neboli pripravení na prijatie Ducha Svätého, ktorý v živote má robiť veľkú zmenu smerom k lepšiemu.
Až neskôr v deň Turíc, keď boli apoštoli zhromaždení vo večeradle a spolu s Máriou sa modlili a pripravovali sa, očakávali Ducha Svätého. Až vtedy dokázali prijať Ducha Svätého a zmeniť svoje životy. Keď boli pripravení, nie vtedy keď boli plní strachu a obáv, vtedy nedokázali prijať. Naopak, vtedy, keď dokázali prijať silu a moc Ducha Svätého, vtedy boli odvážni. Vtedy o nich počúvame tie krásne slová, že vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša veľkou silou. Toto robili veľkou silou, tá sila nebola už ich sila, ale to bola Božia sila, sila Ducha Svätého, ktorá dokázala svedčiť.
Takže veľký príklad aj pre nás, milí bratia a sestry. Pán Ježiš vstal pred týždňom z mŕtvych. Takisto aj my prijímame Ducha Svätého, či už naozaj pri krste, pri sviatosti birmovania, vo svojej osobnej modlitbe a prosbe prijímame Ducha Svätého, prijímame aj jeho silu, aby sme boli silní, aby sme sa nebáli, aby sme sa neobávali ani týchto ťažkých časov, ktoré prežívame, ktoré na nás číhajú aj spoza múrov tohto kostola a chcú nás pripraviť o odvahu, a tak, ako apoštoli, nás chcú uzavrieť za zatvorené dvere, aby sme sa báli a strachovali sa.
A tak aj Pán Ježiš nám vždy dáva nádej. Vždy je s nami trpezlivý, vždy individuálne pristupuje ku každému z nás tak, ako to bolo aj v dnešnom evanjeliu o apoštolovi Tomášovi. Tomáš nebol prítomný s týmito svojimi spoluapoštolmi v čase príchodu Ježiša Krista medzi nich, nevidel Ježiša Krista. Sám povedal tie slová, že ak neuvidí a nedotkne sa, neuverí v Ježiša Krista. Neuverí, že vstal z mŕtvych.
Vidíme tu krásu Ježiša Krista, ktorý trpezlivo nekarhá apoštola Tomáša, ale naopak prichádza k nemu o týždeň neskôr a sám hovorí Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky. Vystri ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci.“ Ježiš Kristus má trpezlivosť a chce, aby sme sa ho dotkli, sám ukazuje svoje rany, a my kresťania máme veľkú výhodu. Práve v tom, že aj my sa môžeme fyzicky dotknúť Ježiša Krista, nielen v duchu alebo v modlitbe, ale doslova fyzicky. A to skrze Eucharistiu, kde veríme, že Pán Ježiš je fyzicky prítomný, že je tam jeho telo, že je tam jeho krv, hoci ten spôsob ostáva v podobe chleba a vína, ale je to prepodstatnené na jeho telo a krv.
Toto je skutočný Ježiš Kristus, ktorého sa aj my, ako apoštol Tomáš, môžeme dotknúť a prehĺbiť svoju vieru. Nebuďme neveriaci, ale veriaci, ako hovorí Ježiš Kristus Tomášovi, ako by aj nám chcel povedať: prehĺbte svoju vieru, upevnite sa vo svojej viere, keď nevidíte svojimi očami. Predsa, blahoslavený je ten, kto nevidí a uverí. To má byť všetkými nami, ktorí nevidíme svojimi fyzickými očami to, čo videli apoštoli a množstvo ľudí v čase Ježiša Krista. Predsa našu vieru môžeme prehĺbiť, zdokonaliť a upevniť. Snažme sa o to, milí bratia a sestry, v tomto čase, kedy slávime tie najväčšie sviatky zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Božia milosť sa ešte viac vylieva na nás, na celú cirkev, aby sme aj skrze Ducha Svätého mali silu a vedeli svedčiť o Ježišovi Kristovi. Amen.