Kázeň na spomienku sv. Františka Assiského
Milí bratia a sestry. Veľakrát sa stáva, že my ľudia si medzi sebou neporozumieme, že sa nepochopíme, že hoci hovoríme v jednom jazyku alebo nárečí, či už s rôznym prízvukom, či už pod jednou strechou v rodine alebo na dvore. Predsa sa stáva, že povieme niečo a druhí pochopia niečo iné, niekedy dokonca opačné. Ľahko sa stane, že si ľudia nerozumejú, a to naozaj sme ľudia, ktorí sa vidíme. Môžeme sa dotknúť a hovoríme jedným jazykom.
O to väčší problém však môže nastať práve v situácii, keď máme pochopiť, čo od nás Boh chce.
Čo chce od nás Boh, milí bratia a sestry? Určite v tej všeobecnej rovine máme napísané čierne na bielom, že Boh chce, aby sme plnili jeho prikázania, či už tých Desať Božích prikázaní, aby sme nasledovali svoje svedomie, aby sme žili podľa prikázania lásky, ktoré nám Pán Boh dáva. Avšak stáva sa, alebo by sa malo stať, že Boh nám hovorí aj osobne, keď nás povolá k nejakej činnosti alebo k nejakému postoju. Alebo nás môže povzbudiť, aby sme niečo urobili alebo niečo opustili. Proste hovorí nám konkrétne do nášho života. Môže hovoriť cez naše túžby, cez Božie slovo, cez naše svedomie, keď nás Pán Boh pozýva k nejakej činnosti alebo k nejakému stavu, či už manželskému, duchovnému, alebo človek môže žiť aj sám.
Takže v čom môže nastať problém pri pochopení Boha? Správne mu rozumieť a hlavne správne plniť jeho vôľu. A tak si pripomíname spomienku svätého Františka Assiského. František z Assisi zažil tiež podobné situácie, kedy možno nepochopiť alebo zle pochopiť Boha, ako je zaznamenané v jeho živote. Zažil, ako sa k nemu prihovoril sám Ježiš Kristus z ikony v kostole San Damiano. Keď ho oslovil a povedal mu tie známe slová: “František, choď a oprav môj dom, ktorý, ako vidíš, sa rúca.” František išiel a opravoval tento kostol, ale Ježiš Kristus myslel práve na Cirkev, ktorá sa v stredoveku zmietala rôznymi ťažkosťami, či už morálnymi, etickými alebo duchovnými problémami. Potrebovala doslova opravu, reformu, aby sa mohla znova postaviť na nohy.
A tak Pán Ježiš povolal svätého Františka, aby opravil cirkev. Svätý František pochopil, či už vo svojej jednoduchosti alebo možno nesprávne, ale pochopil a išiel opravovať kostol svätého Damiana. Opravoval ho a hoci nezačal okamžite plniť Božiu vôľu v jej pravom zmysle, bol vedený Bohom, pretože bol úprimný. František chcel urobiť všetko najlepšie. A vďaka svojej jednoduchosti, úprimnosti a duchovnosti začali k nemu prichádzať ďalší a ďalší ľudia, ktorých oslovoval ten spôsob života, ktorý viedol František. Tak postupne vznikla františkánska rehoľa, ktorú schválil pápež Inocent.
Tu sa hovorí aj legenda o tom, ako sa pápežovi sníval sen, kde videl rúcajúci sa kostol, čiže cirkev, ktorú podopiera chudobný muž, a práve vo svätom Františkovi spoznal tohto muža zo svojho sna. Preto mu dovolil a schválil regulu, aby mohli žiť svojím životom. A tak Boh viedol svätého Františka a reformátorom aj svojej cirkvi.
Aj nás môže viesť Boh. Úprimne hľadali Božiu vôľu, snažili sa z celej sily plniť to, k čomu nás Pán Boh povoláva.Aby sme žili doslova na sto percent a vtedy, aj keď možno zablúdime z cesty, ktorú pre nás Boh pripravil, a keď možno zakopneme a padneme, Boh nás vždy môže správne nasmerniť.
Tak sa teda snažme, milí bratia a sestry, na príhovor svätého Františka Assiského, ktorý urobil naozaj veľkú reformu v stredovekej cirkvi, aby sme aj my kráčali Božou cestou, rozpoznávali Boží hlas v nás a nech nás Pán Boh vedie. Ak zablúdime, nech nás vráti na správnu cestu a nech nás vytrvalo vedie k dielu, ktoré si pre nás pripravil, pretože je správne.
Amen.