Kázeň na sviatok Zjavenie Pána
Milí bratia a sestry, slávime slávnosť Zjavenia Pána, takzvane nazývanú Traja králi. Pán Ježiš sa nepredstavuje v tom Betleheme iba tomu úzkemu okruhu ľudí, či už tým pastierom, možno tým domácim z Betlehema, ale týmto dnešným sviatkom sa Pán Ježiš zjavuje, predstavuje celému svetu. Predstavuje sa nie iba ako malé dieťa, ako nevinné dieťa, ale predstavuje sa ako židovský kráľ. A niečo viac ako židovský kráľ. Pán Ježiš sa predstavuje ako kráľ nebies. Pán Ježiš sa predstavuje ako Mesiáš. Predstavuje sa ako Boží Syn. A tak tí traja králi, ktorí prichádzajú a hľadajú tohto židovského kráľa, sa stávajú takým možno archetypom človeka, ktorý hľadá. Človeka, ktorý hľadá Boha.
Pozrieme sa na to dnešné evanjelium a môžeme akoby putovať spolu s tými kráľmi, s tými mudrcmi a spoznávať, ako sa hľadá Boh. A tak to prvé pri hľadaní Boha je chcieť nájsť Boha. Čiže aj tí mudrci prichádzajú s otázkou, kde je ten novonarodený židovský kráľ. Ich hľadanie sa nezačína odpoveďou, ale otázkou srdca. Boh sa dá nájsť tomu, kto ho hľadá a kto ho túži nájsť. Preto to prvé v človeku, čo je, musí byť nepokoj. Nepokoj, ktorý akoby vrie v človeku. Hľadanie Boha začína tým nepokojným srdcom. Sám Augustín hovorí: “Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe, Bože.” Čiže aj to nespokojné srdce má byť to prvé, ktoré má hľadať. Samozrejme, vidíme ľudí tohto sveta, ktorí majú to nespokojné srdce, ale nehľadajú to pravé. Nehľadajú Boha, ale iba niečo, čo ich srdce chce uspokojiť alebo utíšiť. Jednoducho utíšiť ten hlas, ktorý je v srdci človeka.
Tým druhým krokom je práve to svetlo na nebesiach. Mudrci hovoria: “Videli sme jeho hviezdu.” Boh ich oslovuje spôsobom, ktorému rozumejú, a to je to znamenie na oblohe, tá hviezda či kométa, ktorá im ukazuje smer. Boh sa často prihovára nám, tak symbolicky povedané, cez tie malé svetlá, čiže udalosti človeka, alebo cez rôzne okolnosti, alebo cez Sväté písmo, alebo aj cez vnuknutie vo svedomí. Čiže Boh sa nám prihovára. Našou úlohou je, ak chceme nájsť Boha, naučiť sa čítať tieto znamenia, čítať tieto udalosti, ktoré sú v našom živote. Boh sa k nám prihovára. Naozaj veľakrát cez tie prirodzené znamenia, ktoré má človek vidieť, čítať a mať doslova aj tie prirodzené oči otvorené, aby sme videli tie znamenia, ktoré nám Boh dáva.
Boha nemožno nájsť bez cesty. Mudrci sa vydávajú na dlhú a neistú cestu. Vedia, že hviezda nestačí, treba kráčať. Viera nie je iba pohľad nahor, ale aj krok vpred. Boh sa nedáva nájsť z pohodlia, z pohodlia nášho života. Čiže aj od nás sa vyžaduje aktivita, čiže akoby vykročiť dopredu, opustiť tie svoje istoty, ktoré máme, a ísť cestou viery, o ktorej nevieme, kam nás presne dovedie, ale našou úlohou je kráčať. Urobiť ten krok, možno krok neistoty, krok nepohodlia, ale vydať sa na cestu tak, ako to urobili mudrci.
Vidíme, že v tom dnešnom evanjeliu nevystupujú iba tie pozitívne postavy, mudrci, ktorí prichádzajú do Betlehema. Vystupuje tu aj Herodes. Herodes, ktorý taktiež chce nájsť dieťa. Vidíme, že obaja, alebo tieto dve skupiny, čiže tí mudrci a Herodes, všetci chcú nájsť dieťa. Ale Herodes nemá správny úmysel. Herodes je ten, ktorý chce dieťaťu ublížiť. Teda Boha nehľadá ten, kto ho hľadá len dovtedy, kým neohrozí jeho pohodlie, istoty či vlastné kráľovstvo. Boha hľadá hlavne ten, ktorý ho hľadá úprimne. Hľadá úprimne a nachádza v pokore a jednoduchosti.
Mudrci nachádzajú dieťa nie v paláci, ale v maštali, v náručí Márie. Boh ich vedie od hviezdy až ku konkrétnej chudobe Betlehema. Čiže kto chce Boha nájsť, musí prijať, že Boh prichádza inak, než by sme čakali. Ľud vtedajšej doby očakával Mesiáša ako veľkého kráľa, panovníka či bojovníka, ktorý vyslobodí Izrael z rímskej nadvlády. A prichádza malé, bezbranné dieťa do betlehemských jaslí, ktoré má človeka vyslobodiť z jarma hriechu a smrti a priviesť do Božieho kráľovstva. Čiže Boh prichádza inak, ako si myslí človek.
A takto pravé stretnutie s Bohom vedie k poklone. Ako tí mudrci, keď uvideli dieťa, padli na zem a klaňali sa mu, tak aj človek, ktorý úprimne nachádza Boha vo svojom srdci, v druhom človeku, ho to má viesť ku klaňaniu sa. Boha naozaj nachádza ten, kto sa mu klania, nie ten, kto si ho iba vysvetlí. Skutočné stretnutie vždy mení srdce človeka.
A tak stretnutie s Bohom mení nielen srdce človeka, ale aj smer života človeka. Pretože mudrci sa inou cestou vrátili do svojej krajiny. Čiže stretnutie s Bohom nikdy nekončí tam, kde začalo. Kto Boha hľadá, nájde. Už sa nemôže vrátiť k tomu svojmu rovnakému spôsobu života a prežívania. Boh mení naše cesty.
A tak, milí bratia a sestry, skúsme sa aj nad týmto zamýšľať, keď pôjdeme dnes domov. Určite pôjdeme tou istou cestou, ako sme prišli, ale s jedným rozdielom. Vo svojom srdci budeme mať Boha, ktorého si odnášame či už skrze Božie slovo, či už skrze modlitbu, alebo skrze sviatosť Eucharistie. Budeme kráčať už inou duchovnou cestou a budeme nielen tí, ktorí nachádzajú Boha, ale aj tí, ktorí prinášajú Boha do svojich príbytkov, do svojich zamestnaní či škôl. Takže, milí bratia a sestry, snažme sa na jednej strane nachádzať Boha a na druhej strane tým ostatným ukazovať tú cestu, smer a spôsob, akým môžu Boha vo svojom živote nájsť.
Amen.