Kázeň na 1. adventnú nedeľu rok A
Drahí bratia a sestry. Prečo? Je to otázka, ktorú si veľakrát kladie človek v rôznych okolnostiach svojho života? Prečo som taký, aký som, prečo som tam, kde som, prečo sa mi darí alebo nedarí, prečo som šťastný alebo nešťastný? A naozaj na tieto rôzne otázky, prečo sa dá aj rôzne odpovedať. Takto začína aj dnešné prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša.
Tento prorok si kladie otázku: „Prečo si nám, Pane, dal zablúdiť z tvojich ciest, srdce nám zatvrdnúť, aby sme nemali bázeň pred tebou?“ Prečo, milí bratia a sestry? Veď Boh je všemohúci. Boh by dokázal chrániť človeka pred tým, aby zablúdil z cesty, aby mu zatvrdil srdce, či aby mal bázeň pred Ním. Čiže prečo, milí bratia a sestry, aj na túto otázku sa dá odpovedať veľmi jednoducho. Pretože nám Boh dal slobodu a každý sa môže slobodne rozhodnúť pod vplyvom rôznych okolností, klamstiev a vábenia tohto sveta, či samotného diabla, ktorý chce človeka zmiasť alebo stiahnuť z tej správnej cesty. Stáva sa, že človek blúdi z tej správnej cesty, alebo mu zatvrdil srdce voči iným ľuďom, voči Bohu, aj voči samej láske. Málo kto má bázeň pred Bohom, a vidíme to aj v tomto svete. Koľko ľudí má tvrdé srdce, keď nemá bázeň voči svätým veciam, posmieva sa z Boha. Naozaj má v sebe túžbu, keď vyjadruje ďalej v dnešnom čítaní, kiež by si prelomil nebesia a zostúpil. Tento prorok vidí. Naozaj má takú túžbu. Keby Boh tak prelomil nebesia a zostúpil na zem. Boh je symbolicky povedané na nebesiach, na neprístupnom mieste, na mieste, ktoré sa ťažko vyjadruje a chápe, a kde by sa človek ťažko dostal. Tento prvok má túžbu, hoci dobre vie, že Boh nezostúpi priamym spôsobom, že by sa zjavil tu na zemi. Aj preto tento prorok tak pekne vyjadruje: „Od vekov nebolo slýchať, ucho nepočulo, oko nevidelo, aby bol okrem teba iný Boh, ktorý by pomáhal tým, čo v neho dúfajú. Vychádzaš v ústrety tým, čo s radosťou konajú spravodlivo, tým, čo si na tvojich cestách spomínajú na teba.“ Čiže Boh pomáha tým, ktorí v neho veria, v neho dúfajú, vychádza v ústrety tým, ktorí konajú spravodlivo a sú na tých správnych cestách alebo si spomína na tých správnych cestách Boh? Prorok naozaj vníma svoju situáciu, svoje okolie, v ktorom žije, že Boh je na nebesiach, hoci nezostúpi priamo, predsa pomáha tým, čo v neho dúfajú, očakávajú, bojujú, možno so zlom. Keď sa tak pozrieme v kontexte tohto prvého čítania a dnešného evanjelia, taktiež počúvame slová Ježiša Krista, ktorý hovorí svojim učeníkom: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas.“
Aký čas má prísť, milí bratia a sestry. Je to čas, kedy príde náš Pán, čas, kedy Boh doslova zostúpi z nebies. Či už tým priamym spôsobom alebo tým nepriamym spôsobom, keď nás vezme k sebe do večnosti, Boh príde k nám. A preto Pán Ježiš hovorí, aby sme bdeli, pretože ten Pán, ktorý odcestoval podľa dnešného evanjelia, raz príde. Nevieme, kedy príde – či ráno, napoludnie alebo večer. Nevieme, no to, čo máme robiť, je vidieť, doslova ako sme počuli v tomto prvom čítaní, máme sa snažiť, aby sme nezabudli na správnu cestu. Dobre vieme, čo je správna cesta – je to cesta viery, cesta Božích prikázaní, cesta lásky, to, čo nás učí Božie slovo a čo učí sám Ježiš Kristus. Taktiež si máme dávať pozor na svoje srdce, aby nám nezatvrdlo. Ľahko sa môže stať, že pod tlakom ťažkostí, bolesti, utrpenia alebo rôznych klamstiev môže človek zatvrdnúť. A taktiež musíme mať v sebe bázeň voči Bohu, Bohu, ktorý je svätý, Boh, ktorý je nad všetkým. Musíme mať voči Bohu bázeň, a vtedy môžeme vnímať v našom živote, aj keď možno nie priamo, keď Boh zostúpi z nebies, že nám ide v ústrety tým, čo sú verní Bohu, tým, kto s radosťou prichádza a pomáha tým, čo v Neho dúfajú, vychádza v ústrety tým, čo konajú spravodlivo a tým, čo na cestách si spomínajú na Boha?
Takže, milí bratia a sestry, snažme sa, je to beh na celý život. Celý život sa musíme snažiť, chrániť svoje srdce a chrániť aj svoju cestu, ktorou kráčame. Máme mať bázeň voči Bohu, lebo nevieme ani deň, ani hodinu. Toto znamená bdieť.
Amen.