Kázeň na 3. adventnú nedeľu rok A
Drahí bratia a sestry, ako by sme odpovedali na otázku, keby sa nás niekto opýtal, kto sme? Je to dosť všeobecná otázka, ale dá sa na ňu veľmi konkrétne odpovedať. Môžem povedať meno a priezvisko, môžem uviesť, že som syn či dcéra mojich rodičov, som človek, som kresťan, som Božie dieťa. Mohli by sme k tomu pridať všeličo, čo by bolo pravdivé a možno by vystihlo našu podstatu. Vedeli by sme povedať konkrétne, kto sme. Určite by sme mali ísť do väčšej hĺbky a hovoriť o sebe veľmi konkrétne, čo nás vystihuje.
Jána Krstiteľa sa pýtali Židia, kto je. Kto si ty? Určite sa ho pýtajú kvôli tomu, že robí nezvyklé veci. Krstí ľudí, ktorí k nemu prichádzajú, hlási na púšti a jednoducho robí to, čo bežný človek nerobí, a dokonca má úspech. Mnoho ľudí za ním prichádza, počúva ho, hovorí veci, ktoré možno všetci nechápu, a preto prichádzajú za ním a pýtajú sa, kto si ty. Vidíme, ako odpovedá Ján Krstiteľ.
Ján Krstiteľ neodpovedá konkrétne na otázku kto je, nevraví, že kto je, alebo že moji rodičia sú Zachariáš a Alžbeta. Neodpovedá ani tým, že je Izraelita alebo nejakým iným spôsobom. Všimnime si, ako odpovedá Ján Krstiteľ na túto otázku. Kto si ty? Odpovedá, že ja nie som Mesiáš.
Je to zaujímavá odpoveď, zaujímavá na druhej strane, veľmi pekná. Ján Krstiteľ, keď sa ho opýtajú, kto je, obracia sa na Mesiáša, upriamuje pozornosť na Ježiša Krista a hovorí, že on nie je Mesiáš.
A ďalej, keď sa ho pýtajú, neoblomne vyjadruje už konkrétne, ale znova odkazuje na Ježiša Krista: “Ja som hlas volajúceho na púšti, vyrovnajte cestu Pánovi.”
Veľmi krásne vyjadrenie, ktoré povedal Ján Krstiteľ, hovorí, že on je hlas volajúci na púšti a odkazuje, pre koho je ten hlas. Je pre Pána, je kvôli Pánovi. On prišiel kvôli Pánovi, aby mu vyrovnal cestu, aby ohlásil, že príde. Vyrovnajte cestu Pánovi, čiže akoby chcel ukázať, kým je práve vo svetle Mesiáša, vo svetle Ježiša Krista, toho, ktorý je dôležitý a ten, ktorý ho môže natoľko osvetľovať, že ukáže pravdu o ňom.
Je to veľmi pekné vyjadrenie. Myslím si, že aj my by sme sa mohli pozrieť na seba samých, kým sme vo svetle Ježiša Krista, v osobe Ježiša Krista, kým sme vo vzťahu s Ježišom Kristom, kým sme naozaj, pretože Pán Ježiš je ten dôležitý, ktorý tu je, ten, ktorý prišiel, skrze ktorého môžeme byť spasení a prísť do nebeského kráľovstva. On je cesta, ktorá nás vedie k Otcovi, kým sme vo vzťahu k Ježišovi Kristovi.
Pozrime sa, aké krásne slová nám podáva apoštol Pavol v dnešnom druhom čítaní.
Solúnskej cirkvi hovorí: “Bratia, ustavične sa radujte, bezprestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás.” Čiže máme byť tí, ktorí sa radujú. Máme byť tí, ktorí sa bezprestania modlia, pri všetkom vzdávajú vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi.
Ten, ktorý nás má privádzať k pravej radosti, k pravej modlitbe, k právnemu vzdávaniu vďaky. Ducha nemáme uhášať, pohŕdať, ale všetko máme skúmať. A čo je dobré, toho sa pridržiavať. Kto nám to radí? Apoštol Pavol vo svetle Ježiša Krista a ďalej pokračuje: “Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby ste si zachovali ducha neporušený a dušu i telo bez úhony, keď príde váš Pán Ježiš Kristus.” Znova nás odkazuje na Ježiša Krista.
Milí bratia a sestry, skúsme sa aj my tak zamyslieť, či sme naozaj plní radosti. Nie sme iba unavení, vystrašení alebo sklamaní, čo nás vedie aj tento ťažký, bolestný svet, ktorý prináša viac negatívnych skúseností než pozitívnych. Či sa tiež dokážeme modliť ustavične – to neznamená teraz každý deň o štvrtej ráno na kolenách a modliť sa ruženec alebo iné modlitby. To znamená neustále byť spojení s Ježišom Kristom, naňho myslieť a všetko konfrontovať skrze neho, kvôli čomu prišiel a to, čo nás učí tým správnym hodnotám.
Taktiež pre všetko máme vzdávať vďaky – za všetky veci, ktoré nás tešia, tie, ktoré nás nadchnú, ale máme vzdávať vďaky aj za náš kríž, za naše bolesti a všetko, čo príde do cesty, lebo to môže byť vôľa nášho nebeského Otca v Kristovi Ježišovi.
Pozrime sa aj na Jána Krstiteľa, ktorý tiež zaujal ten správny postoj. Bol hlasom volajúcim na cestu, ktorý mal pripraviť cestu Pánovi. On plnil Božiu vôľu. Môžeme sa pozrieť aj ďalej. Čo sa stalo s Jánom Krstiteľom? Ján Krstiteľ, ktorý sa nebál hlásať pravdu, bol nakoniec chytený, umučený a doslova sťatý. Dalo by sa povedať, že skončil zle.
Skončil zle len z pohľadu tohto sveta a tých, ktorí žijú iba pre tento svet. On, ktorý sa stal mučeníkom, ten, ktorý pripravil cestu Pánovi, bol oslávený aj v nebi, prišiel do svojho cieľa – do nebeského kráľovstva. Tak aj my sa snažme, milí bratia a sestry, hľadať Božiu vôľu v Kristovi Ježišovi, konfrontovať všetko s Ježišom Kristom v našom živote, aby sme aj my vedeli povedať, kým sme nielen pre tento svet. Nielen z pohľadu tohto sveta, ale z pohľadu Ježiša Krista.
Amen.