Kázeň na sviatok sv. Jána, apoštola
Milí bratia a sestry, dnes na sviatok apoštola Jána sa v dnešnom evanjeliu akoby veľa venuje behu, čiže pohybu. Počúvame o tom, ako Mária Magdaléna prichádza – alebo doslova dobehne – k Šimonovi Petrovi a zvestuje mu, že odniesli Pána a nevedia, kam ho položili. Následne Peter a ten druhý učeník, čiže Ján, idú k hrobu. Bežia obaja.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tento dôraz na beh nie je dôležitý. Prečo evanjelium vôbec spomína tento pohyb? Ale aj tento malý detail nám vydáva pekné svedectvo, ktoré sa týka apoštola Jána.
Ako hovorí dnešné evanjelium, Ján bol tým učeníkom, ktorého mal Ježiš zvlášť rád. Tradícia ho nazýva „miláčikom Ježiša Krista“. A tak sa môžeme zamyslieť: môže byť niekto skutočne miláčikom Ježiša Krista alebo Boha? Môže mať Boh niekoho radšej ako iných? Je možné, že Boh miluje každého inak?
Ja si myslím, že láska je slobodná. Rovnako ako my, ľudia, máme niekedy niekoho radšej, iného možno menej, tak aj Boh môže mať niekoho radšej. To však neznamená, že by láska k ostatným bola menšia v zmysle nedostatočná. Raz som počul prirovnanie, že Božia láska k človeku je ako more – obrovská a nekonečná. Ak niekoho Boh miluje o niečo viac, je to ako kvapka alebo dve navyše v mori – takmer nerozoznateľné, a predsa prítomné.
Ján sa nazýva miláčikom Ježiša Krista. V dnešnom evanjeliu čítame, že tí dvaja učeníci, Peter a Ján, bežali k hrobu Ježiša Krista. Ján bežal rýchlejšie a prišiel prvý. Môžeme si povedať, že bol mladší alebo mal lepšiu kondíciu. Ale možno za tým bola aj láska, ktorou ho Ježiš Kristus miloval. Možno bola odpoveďou na túto lásku. Láska, ktorá ho hnala k hrobu – láska taká veľká, že prekonala aj smrť.
Aj keď Ján dobehol k hrobu ako prvý, nevošiel dnu. Nechal apoštola Petra, aby vošiel ako prvý. Možno preto, že Peter bol skala, na ktorej Ježiš postavil svoju Cirkev. Bol prvým pápežom. Ján rešpektoval jeho postavenie. Jemu samotnému však stačila láska Ježiša Krista. Nemal potrebu byť prvý, nemal potrebu víťaziť alebo získať viac. Stačila mu láska Ježiša Krista, ktorá ho napĺňala.
Toto je krásne posolstvo aj v tomto vianočnom období – napĺňať sa láskou. Boh každého z nás miluje nesmiernou, nemerateľnou láskou. A je krásne, keď túto lásku cítime. Keď si uvedomíme, že sme milovaní Bohom, nepotrebujeme nič viac. Nemáme potrebu robiť veci, ktoré by boli teatrálne alebo zvyšovali našu prestíž. Stačí nám, že sme milovaní Bohom, a to nás napĺňa. Pre lásku sme stvorení. Láska nás robí šťastnými, rovnako ako apoštolov. Toto je krásne svedectvo, ktoré nám prináša dnešný sviatok apoštola Jána, miláčika Ježiša Krista.
Milí bratia a sestry, prosme Boha, aby sme mohli zakúsiť túto lásku, ktorou sme milovaní. Pán Ježiš nám to dokázal svojou smrťou za nás, hriešnych. Prosme, aby sme túto lásku mohli cítiť, aby sme ju zakúsili aj citovo – lásku, ktorá sa dá len ťažko pomenovať, ale ktorá nás napĺňa a vedie k dôvere v Božiu prozreteľnosť.
Amen.