Kázeň na Palmovú nedeľu rok A
Milí bratia a sestry, dnes na Palmovú nedeľu počúvame pašie, počúvame udalosť o umučenía smrti Ježiša Krista. Počúvame túto udalosť, v ktorej vystupuje mnoho postáv. Vystupujú zástupy, vojaci, náboženskí vodcovia, zločinci, stotník a mnoho ďalších osôb, ktoré možno ani nie sú napísané v tomto evanjeliu. A takou ústrednou postavou samozrejme je Ježiš Kristus. A taká hlavná otázka evanjelia, ktorá znie, kto je tento Ježiš? Kto je tento Ježiš, ktorý je tak veľmi súdený, ktorý je tak hnaný na smrť, ktorý je tak veľmi tŕňom v oku tým židovským predstaveným? Kto je ten Ježiš Kristus? A tak zaznieva otázka: “Si židovský kráľ?” Zaznieva otázka v procese pred Pilátom, ale taktiež zaznieva aj z úst vojakov, ktorí sa mu vysmievajú, že je židovský kráľ. Má nápis na kríži, kde je napísané, že toto je židovský kráľ. Lenže všetci to myslia ironicky, že Ježiš Kristus je židovský kráľ a zároveň takto súdený a zabíjaný. No Matúš, evanjelista, však ukazuje, že práve oni nechtiac hovoria pravdu. Že naozaj Ježiš Kristus je židovský kráľ a viac ako židovský kráľ. Ježiš Kristus je kráľom zeme, kráľom neba. Pán Ježiš je kráľom dejín, je kráľom aj našich životov, našich osudov a našich sŕdc. Pán Ježiš je kráľom.
A tak, milí bratia a sestry, v tomto evanjeliu pašií je množstvo symboliky. A ja by som sa chcel zamerať na jeden taký pekný symbol, taký ústredný symbol v tom dnešnom evanjeliu a posolstve, ktoré nám dnešné Božie slovo dáva. V tejto symbolike Matúš vykresľuje tragiku ľudského rozhodnutia, pretože zástupy si vyberajú Barabáša a odmietajú Ježiša Krista. Chcú prepustiť zločinca a zároveň nevinného svätého chcú zabiť. A tu je tá krásna symbolika, že vinník je prepustený a nevinný je odsúdený. A to je práve ten obraz zástupnej obety. Hriešny človek je prepustený, lebo Kristus berie jeho miesto. My sme prepustení, milí bratia a sestry, viac ako prepustení. My sme skrze Ježišovu obeť oslobodení od hriechu, od väzenia, od zatratenia. My, ktorí sme vinní, ktorí sme hriešni, za nás prichádza Ježiš Kristus a berie si toto miesto, naše hriešne miesto, ktoré má trpieť, ktoré má zadosťučiniť, a On prichádza, aby zadosťučinil za nás, za naše hriechy. Toto je to krásne posolstvo, nad ktorým máme uvažovať aj my cez tento veľký a svätý týždeň, pretože keď budeme sláviť Veľký či Svätý piatok, v ktorom budeme si viac pripomínať Ježišovu smrť na kríži, ten čas ujde veľmi rýchlo. No my potrebujeme viac času, viac premýšľania a prehĺbenia sa v tejto pravde, ktorá je taká hlboká, taká silná, taká veľká pre nás. Preto máme tento Svätý týždeň pred nami. Aby sme sa aj my v tejto veľkej pravde zahĺbili a uvedomili si, akou drahou krvou sme boli vykúpení, akí sme hriešni a potrebujeme to Božie odpustenie. Ako Ježiš Kristus si berie to naše miesto, ktoré nám patrí, miesto trestu, a On prináša zadosťučinenie za nás, za všetkých, ktorí boli pred ním a sú aj po ňom, čiže aj za nás samých. Toto je tá krása a hĺbka, do ktorej sa máme aj my ešte viac tak vnoriť. Snažme sa, milí bratia a sestry, aby aj ten čas Veľkej noci, ktorý začíname sláviť, bol pre nás požehnaný. Aj duchovne, ale požehnaný aj medzi nami.
Amen.