Kázeň na Sviatok Zvestovanie Pána
Milí bratia a sestry, slávime sviatok Zvestovania Pána. Tento sviatok máme veľmi pekne a dopodrobna opísaný v dnešnom evanjeliu podľa Lukáša. Aby som sa chcel zamerať v tomto sviatku iba na dve vety, ktoré povie Panna Mária. Iba dvoma vetami reaguje na to všetko, čo sa deje a čo sa má stať. Tieto vety sú veľmi hlboké, dôležité a myslím si, že nesú pekné posolstvo aj pre nás a náš život.
A tak, milí bratia a sestry, ktorá je tá prvá veta, ktorou Panna Mária hovorí alebo reaguje? Je to veta, “ako sa to stane, veď muža nepoznám.” Čiže je to reakcia na to posolstvo anjela Gabriela, ktorý prichádza za Pannou Máriou, ktorý ju pozdraví a povie to prvé jej pomenovanie, že je plná milosti. “Milosti plná, Pán s tebou. Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha, počneš a porodíš syna, dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho.” Čiže prichádza anjel Gabriel a čisto jasne jej zvestuje neskutočnú a veľkú Božiu milosť. Hovorí jej také veci, ktoré v živote nevedela, nepoznala a nezažila. Čiže istým spôsobomohromuje Pannu Máriu. A je také pochopiteľné, že Panna Mária sa pýta, ako sa to stane, veď muža nepoznám. Mohli by sme si rozpomenúť aj na slová, ktoré hovorí Zachariáš, keď podobne tiež stretá v chráme anjela Gabriela, ktorý mu tiež zvestuje, že sa mu narodí syn a bude sa volať Ján. Taktiež tento Zachariáš na tieto veľké slová hovorí alebo odpovedá, podľa čoho to poznám. Tieto slová sú slová plné pochybnosti, alebo istým spôsobom nevery. Preto prichádza na Zachariáša istým spôsobom trest, aby celé tehotenstvo svojej manželky bol ticho a nemý, aby možno spracoval všetky tieto udalosti, aby uveril a tak, aby nakoniec prehovoril. Ale tieto slová Panny Márie nie sú pochybnosti. Tieto slová Panny Márie sú naopak plné viery a tá otázka, ako sa to stane, je otázkou spôsobu, nie odmietania. A tak Mária hľadá, ako spolupracovať. A myslím si, že toto je taká výzva aj pre nás, kresťanov všeobecne. Učiť sa, ako spolupracovať s Božou milosťou. Verím, že aj nám Boh mnohorakým spôsobom dáva rôzne milosti, ktoré musíme rozpoznávať, pretože za nami ako za Pannou Máriou neprichádza anjel Gabriel, aby nám priamo a otvorene zvestoval, čo má Boh pre nás pripravené, ale taktiež Boh nám možno skryto alebo nepriamo dáva nejaké Božie milosti, svoje milosti. Dáva nám nejaké povolania alebo poslania, dáva nám nejaké výzvy, ktoré máme žiť. A tak našou úlohou je vedieť s nimi spolupracovať. Vedieť spolupracovať s Božou milosťou. Učiť sa, ako reagovať, ako konať, ako sa možno vydať na tú cestu plnú milosti, tak ako sa vydala aj Panna Mária.
A tak tá druhá veta na ňu nadväzuje a tá druhá veta Panny Márie je už nie otázka alebo vypytovanie sa alebo zisťovanie, ale je to súhlas. “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Taktiež to bola reakcia na opätovné vyjadrenia anjela Gabriela, ktorý akoby potreboval vysvetľovať, Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať Svätým, bude to Boží Syn. Čiže anjel Gabriel, akoby do hĺbky chcel, alebo vysvetlil, čo sa má diať, ako sa to stane. A Panna Mária, jej to stačí. Stačí a sama privolí, hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.
A tak sviatok Zvestovania Pána je sviatkom poslušnosti viery. Poslušnosti vo viere, aby sme sa učili hlbšie a pravdivejšie veriť, spoznávať a hlavne vo viere prijímať, čo Boh zosiela do nášho života. Učme sa to na príklade Panny Márie, ktorá možno bola zaskočená tým, čo sa dialo, pretože to bolo nadprirodzené, niečo, čo dovtedy nikto takto priamo nezažíval. A Panna Mária to zažila a vedela správne reagovať. Správne reagovala nielen pri tomto zvestovaní, keď prichádza anjel Gabriel k nej, ale počas celého svojho života a obzvlášť vtedy, keď stojí pod krížom svojho Syna Ježiša Krista. Kde stojí odvážna a plná viery, kde nereptá, neprotirečí Bohu, kde nikoho nepreklína alebo nezlorečí, naopak, prijíma Božiu vôľu, ktorá sa odohráva v jej Synovi Ježišovi Kristovi. Učme sa to aj my, milí bratia a sestry, a nech nám k tomu aj Panna Mária pomáha.
Amen.