Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Zaznelo v dnešnom evanjeliu. Čas je niečo, čo je pre nás na jednej strane veľmi dôležité. Na druhej strane je ťažko uchopiteľný; čas je niečo, v čom žijeme, ale nedokážeme ten čas nejako spomaliť či zrýchliť. Nedokážeme si čas nahromadiť, ukradnúť či kúpiť. Jednoducho čas je niečo, čo je mimo nás, ale zároveň žijeme v čase. Čas partí nám ľuďom, pretože my ľudia žijeme v čase. Boh už nežije v čase. Je vo večnosti. Večnosť už nie je v čase, iba my ľudia žijeme v čase, čiže poznáme to, čo bolo, predvídame alebo tušíme, že niečo bude, žijeme v nejakej prítomnosti, žijeme v čase. Koľko času je nám zverené v tomto svete alebo v našom živote? Koľko času máme, milí bratia a sestry?
Keď sa pozrieme späť do svojej minulosti, vieme veľmi presne povedať, koľko času sme už strávili na zemi, čo sme v tom čase urobili, čo sme možno zanedbali, aký bol ten čas, či bol rýchly alebo pomalý, a ako sme ho vnímali. Dokážeme ho naozaj veľmi presne definovať. Dokážeme vnímať aj súčasný čas – teraz v tomto okamihu, ako plynie, či ide rýchlo alebo pomaly, či je taký, aký je v našom živote.
Ale koľko času nám zostáva v živote tu na zemi? Ťažko povedať, veľmi ťažko vieme povedať, či žijeme posledné chvíle nášho života, alebo či máme ešte dlhé roky, ktoré nás čakajú. Čiže nevieme. No vieme s určitosťou, že náš čas raz skončí, alebo skúsme to povedať slovami dnešného evanjelia: Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vráti a začne s nimi účtovať.
Po tom čase, ktorý plynie v našom živote, príde pán, príde náš Pán a začne s nami účtovať.
Ako bude účtovať? Keď sa pozrieme na príbeh toho dnešného evanjelia, povieme si, že nám Pán zveril niektoré zo svojich talentov. S tými talentmi mali obchodovať, odišiel a potom sa vrátil začať s nami účtovať. Predstavte si, že tými sluhami sme my, a náš Pán nám zveril tieto talenty každému z nás. Keď sme sa narodili, Boh nám dal život, možno rodinu, a vytvoril nám prostredie. Dal nám aj schopnosti. To sú tie talenty, ktoré sme dostali, a s nimi máme pracovať a rozmnožovať ich. Nakoniec budeme musieť raz dať účet za naše životy a skutočne môžeme sa na to pozerať z rôznych perspektív.
Čo sú tieto talenty v našom živote? Ja by som sa však chcel pozrieť na jednu konkrétnu vec: Boh každému z nás zveril svoju lásku. Boh nám dal to najlepšie, čo mohol dať – svojho Syna, Ježiša Krista. Dal nám, môžeme povedať, množstvo milostí, ktoré môžeme prijímať každý deň a prijímať ich vo veľkom množstve. Dal nám naozaj viac, než potrebujeme, viac, než si zaslúžime. Boh nám dal, ale bude od nás aj niečo vyžadovať. Skúsme sa zamyslieť, ako vieme pracovať s touto Božou láskou v našom živote. Boh nám daroval množstvo lásky, množstvo dobra a množstvo milostí, ktoré máme, či už si to uvedomujeme alebo nie, je to našou úlohou.
Aby sme aj my boli schopní toto dobro, ktoré nám Boh daroval, šíriť ďalej, prinášať do nášho života, zamyslime sa nad tým, koľko lásky a dobra sme už dnes dali. Dali sme nejaké pekné slovo? Dali sme možno úsmev? Pomohli sme niekomu? Pekné a povzbudivé gestá. Alebo sme dnes ešte nič nedokázali dať? Tým pádom, ak dokážeme znásobiť to dobro, ktoré nám Boh dal, skúsme sa zamyslieť, koľko dobra dávame spontánne. No to, čo je dôležité, je, koľko dobra dokážeme naplánovať a darovať.
Dokázali sme to znásobiť, či sme boli schopní dávať dobro? Boh nám dal to najlepšie, čo mohol – svojho Syna, Ježiša Krista, ktorý sa nám neustále dáva, najmä vo svätej omši a v sviatostiach, ktoré nám zveril. Takže aj my, milí bratia a sestry. Nemusíme konávať dobro iba spontánne, keď sa podarí, keď máme šťastie, alebo keď náhodou sa nám naskytne príležitosť, aby sme urobili dobro. Skúsme si plánovať dobro vo svojom živote tým, že si povzieme: “Dnes urobím nejaký dobrý skutok. Dnes pomôžem niekomu, povzbudím niekoho a urobím dobro.” Myslím si, že tieto plánované činy sú práve tie násobené talenty, ktoré nám Boh dennodenne daruje. Raz príde ten konečný čas. Raz príde Pán a opýta sa aj nás, či sme dokázali rozmnožiť to dobro, ktoré nám zveril.
Nezabúdajme, že ten čas konca raz príde. Aj sám Pán Ježiš hovorí, aby sme boli bdeli. Nevieme ani deň, ani hodinu, kedy príde ten náš koniec, ale môže to byť aj nový začiatok. Verím, že Boh nám chce dať ešte viac, než sme doteraz dostali. Ako sme počuli v dnešnom evanjeliu, každý, kto má, tomu sa pridá, a bude mať hojne, a to práve to hojné. Mnoho dostaneme vo večnosti, a to najviac a hojne znamená večný život v nebeskom kráľovstve, o ktoré by sme sa mali snažiť. Snažme sa teda v tomto živote, ktorý tu na zemi je možno akousi skúškou, získať to hojné dobro vo večnom živote. Či iba mrháme časom, ktorý nám bol zverený, alebo či v každom čase pracujeme na spáse našej duše. Čas nám uteká pomedzi prsty, a preto sa snažme o to, lebo každý deň, každá minúta, každá sekunda nás približuje k Pánovi. Možno príde dnes, možno zajtra, možno o pár rokov, ale určite príde.
Amen.