Kázeň na 5. nedeľu cez rok C
Milí bratia a sestry, pri vchode do chrámu v Delfách existoval kedysi nápis, ktorý v latinčine znel “Nosce te ipsum”. Pre tých, ktorí neovládajú latinský jazyk, tento nápis znamená: „Človeče, poznaj sám seba.“ Myslím si, že netreba dlho váhať a uvažovať o tom, aké dôležité je, aby sme sa poznali, a aké významné je sebapoznanie. Tento svet to veľmi dobre chápe – či už z filozofického, osobného alebo iného hľadiska.
Sebapoznanie je kľúčové, aby človek porozumel, aký je, ako reaguje, čo preferuje a ako naozaj prežíva svoj život. Poznanie seba samého môžeme skúmať z viacerých stránok. Napríklad z biologického pohľadu – človek poznáva, ako reaguje na stravu, lieky, počasie či iné podnety sveta. Tento somatický alebo telesný pohľad nám pomáha lepšie a kvalitnejšie žiť. Ďalším dôležitým rozmerom je citová stránka. Poznať, ako prežívame emócie, ako reagujeme na rôzne situácie, čo nás robí radostnými alebo smutnými, je podstatné pre náš kvalitný život.
Nemenej významné je duchovné sebapoznanie. Duchovná stránka je spojená s našou dušou, s postojom k morálke a vzťahom k Bohu. Tento duchovný rozmer je zásadný, pretože naše telo ostane na zemi, náš citový svet bude v istom zmysle potlačený, keď vstúpime do večnosti, no duša ostáva. Táto duša, ktorú máme dnes, bude s nami aj vo večnosti, hoci v inom rozmere. Preto je dôležité poznať svoju dušu a svoje duchovné prežívanie.
Dnešné evanjelium, ktoré sme počuli, nám hovorí o duchovnom poznaní. Konkrétne sme čítali, ako sa Pán Ježiš stretáva so Šimonom a vyzýva ho: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov.“ Hoci Šimon najprv váhal, nakoniec na Ježišovo slovo spustil siete. A práve v tomto momente zažil zázračný rybolov – siete sa trhali od množstva rýb. Tento zázrak natoľko zasiahne Šimona Petra, že padne Ježišovi k nohám a povie: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Apoštol Peter poznáva sám seba vo svetle Ježiša Krista. Vo svetle Boha si uvedomuje svoju hriešnosť. Napriek tomu ho Pán Ježiš neodmieta, ale naopak, volá ho: „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.“ Šimon a ostatní opúšťajú všetko a nasledujú Ježiša Krista, aby sa stávali lepšími, svätejšími a dokonalejšími.
Tento príbeh nám ukazuje, že iba vo svetle Boha dokážeme naozaj poznať, akí sme – či sme hriešni, či máme nedostatky, chyby alebo neresti. Hoci tu na zemi budeme vždy hriešni a nedokonalí, naša úloha nie je utekať od Boha. Naopak, máme sa k nemu priblížiť, pretože iba pri ňom môžeme zažiť odpustenie a duchovný rast.
Milí bratia a sestry, snažme sa byť často pri Bohu – skrze modlitbu, sviatosti, činorodú lásku a službu blížnym, ako nás to učí Pán Ježiš v Božom slove. Tak budeme môcť zažívať jeho prítomnosť už tu na zemi, a raz vo večnosti prebývať s ním navždy. Aby sme mohli byť vo večnej blaženosti s Bohom, musíme byť svätí. Svätosť dosahujeme už tu na zemi očisťovaním sa od hriechov, zadosťučinením za ne a láskou k Bohu i blížnym. Raz, keď nás Boh prijme vo svojej večnej sláve, budeme dokonalí. Nech nás toto povzbudenie sprevádza na našej ceste.
Amen.