Kázeň na 3. pôstnu nedeľu rok A
Milí bratia a sestry, určite všetci veľmi dobre vieme a poznáme, čo je to smäd. Byť smädný, hlavne v tých letných mesiacoch, keď je teplo horúce a človek potrebuje viac tekutín. A taktiež dobre vieme, že ak veľa nepijeme, tak to vplýva na naše zdravie, dokonca to môže vplývať na náš život. Potrebujeme piť, potrebujeme prijímať tekutiny. Takto nás dobrotivý Pán Boh stvoril.
A tak aj dnešné Božie slovo je na jednej strane o vode a na druhej strane prechádza do tej hlbokej duchovnej oblasti tej skutočnej a živej vody. A tak sa pozrime na dnešné prvé čítanie z knihy Exodus, kde počúvame, ako ľud reptal. Ľud reptal, pretože nemal vodu, bol smädný, bol na púšti, kam ho vyviedol Boh z egyptského otroctva, a mohli by sme povedať, človek má krátku pamäť. Má krátku pamäť, aký je Boh silný, aký je Boh dobrotivý. Ako zázračne, na základe svojho zásahu a rôznych rán, ktoré padali na Egypt, vyslobodil Izrael z tohto otroctva. Človek je smädný a keď je smädný, rýchlo zabúda, reptá voči Bohu a doslova stavia sa proti Bohu. Ale vidíme, že tu sa opäť prejavuje Božia dobrota a Boh zázračným spôsobom cez Mojžiša a úderom do skaly palicou dáva ľudu opäť vodu, dáva mu piť, splní jeho základnú, potrebu.
A tak, milí bratia a sestry, Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu prichádza k studni, k Samaritánke a prosí o vodu. Je to krásny dialóg ženy a muža, Boha a človeka, toho, ktorý potrebuje, a toho, ktorý dáva. Je to krásny dialóg, ktorý nám opisuje viacero stupňov obrátenia. A tak ten prvý stupeň by sme mohli nazvať tým, že je to Ježiš, ktorý začína zraniteľnosťou. Ježiš je unavený a smädný, prosí o vodu. To je dôležité, že Boh vstupuje do nášho života nie z pozície zhora, ale cez vzťah. Snaží sa cez dialóg vytvoriť vzťah s touto ženou. Nestavia sa ako niekto nadradený, niekto viac, hoci je Žid, Izraelita, ale vstupuje práve skrze ten rozhovor do tohto vzťahu. A Pán Ježiš prekračuje bariéry, pretože tu vzniká tá prirodzená bariéra vzťahu Žid a Samaritánka, muž a žena, čistý a nečistý. Žena hneď pomenúva hranice. “Židia sa so Samaritánmi nesmú rozprávať ani stýkať”, ale Pán Ježiš je ten, ktorý akoby neobchádza tieto skutočnosti, ale vstupuje do nich. Vstupuje do týchto akoby ľuďmi vytvorených problémov, akoby ľuďmi vykonštruovaných prekážok, ktoré vznikli cez stáročia a pretrvávajú. Pán Ježiš je ten, ktorý prichádza a chce zbúrať tie bariéry, ktoré určite nie sú dobré.
A Pán Ježiš, hoci prichádza k tejto žene a prosí o vodu, tá žena opäť nachádza problémy. Keď hovorí, nemá vedro, studňa je hlboká a ukazuje na to, čo sa nedá. Sú veci, ktoré sa možno nedajú, ale sú veci, na ktoré sa treba pozrieť z inej perspektívy. A tu Pán Ježiš vstupuje do toho duchovného. On prichádza a prináša prameň živej vody. On je ten, ktorý prináša niečo nové, aj keď začína tým prirodzeným so smädom a vodou, predsa prichádza a ukazuje novú perspektívu ľudského života a ľudských potrieb. A vidíme, ako žena počúva, vidíme aj, ako sa táto žena mení, vidíme, ako aj ten vzťah, ktorý započal Ježiš Kristus, utvára v nej nový spôsob videnia. A v tom závere počúvame aj taký detail, keď žena nechá džbán a začne utekať ako svedok. Je to taký zaujímavý detail, keď necháva akoby ten starý spôsob pohľadu na Boha, starý spôsob pohľadu na podstatu života. Uteká, aby vydala svedectvo, vydala skúsenosť o Ježišovi Kristovi.
A tak, milí bratia a sestry, je to veľakrát obraz aj o nás. Kresťania, hoci chodíme do kostola, modlíme sa, poznáme Ježiša Krista, ale aj my sme tí, ktorí v prvom rade, ak sme už poznali prameň živej vody, neprichádzame sa na tento prameň iba pozerať alebo nejako vnímať. Prichádzame z neho čerpať, prichádzame sa dosýta napiť. Prichádzame sa nielen občerstviť, ale zobrať tú podstatu života do nášho života. A taktiež ako tá žena, taktiež by sme mali ísť do sveta niekedy až tak duchovne utekať, vydať svedectvo, kde je ten prameň živej vody. Veď keď sa pozrieme na tento svet, tak vidíme mnoho ľudí, ktorí tak veľmi túžia, aby sa mohli napiť z pravdy. Aby sa mohli občerstviť. Aby mohli nájsť nejaký pevný a istý bod v tomto neistom a zranenom svete. Toľko ľudí tak veľmi túži. No dôležité je vydať to svedectvo takým spôsobom, aby pochopili, prijali. Aby ich tá Božia milosť natoľko zasiahla, aby sami zatúžili hľadať tú skutočnú pravdu, ktorú sme my už našli a v ktorej sa prehlbujeme.
Takže, milí bratia a sestry, aj dnes v tejto svätej omši načerpajme do sily. Zosýta sa napime Božieho slova, Eucharistie, aby sme nielen svoj život ešte viac naštartovali a naplnili, ale aj tým ostatným ukázali, kde je ten prameň, kde sa môžu prísť napiť, kde nemusia doslova nič platiť, nič dávať. Tak málo stačí, aby človek prišiel a dosýta a sa napil.
Amen.