Kázeň na spomienku Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa
Drahí bratia a sestry. Oslavujeme mučenícku smrť svätého Jána Krstiteľa. Práve dnes budeme počuť v modlitbe prefácie slová, ktoré znejú: “Lebo oslavujeme dielo Tvojej milosti v Kristovom predchodcovi, svätom Jánovi, ktorého si spomedzi všetkých ľudí zahrnul mimoriadnou priazňou.” Naozaj, Boh zahrnul svätého Jána Krstiteľa mimoriadnou priazňou.
Priazň sa prejavila aj v tom, že sa narodil svätému Zachariášovi a Alžbete. Ľuďom, ktorí boli v pokročilom veku, ľuďom, ktorí dostali tento veľký dar tohto dieťaťa a jeho narodenie a počatie sprevádzali veľké znamenia, keď sa Zachariášovi v chráme zjavil anjel Gabriel a zvestoval mu, že sa mu narodí dieťa. Veľký prorok predchodca Ježiša Krista. Hoci Zachariáš neuveril tak sa stalo ďalšie znamenie, že na deväť mesiacov, kým sa Ján narodil, onemel a keď konečne pri narodení prehovoril, ľudia to brali ako veľké znamenie. Takisto, keď sa Panna Mária v požehnanom stave stretla s Alžbetou, ktorá bola tiež v požehnanom stave, tak je dieťa, Ján Krstiteľ, v živote Alžbety zaradovalo. Takisto ďalšie veľké znamenie. Sám Ježiš Kristus hovorí o Jánovi Krstiteľovi, že je to veľký prorok a nik väčší sa nenarodil zo ženy ako on, sám Ježiš Kristus vydáva veľké svedectvo o tom, že Boh zahrnul svätého Jána Krstiteľa veľkou priazňou a dnes slávime jeho umučenie.
Dnes slávime jeho koniec. Koniec v relatívne mladom veku, keď mal možno okolo 30 rokov, keď zomrel mučeníckou smrťou, ale aj jeho koniec, jeho mučenícka smrť bola triumfálna, triumfálna práve v tom svedectve, ktoré vydávajú dnešné Božie slová.
Dnešné evanjelium, keď počúvame, že Ján bol vo väzení, Ján, ktorého dal zajatý Herodes, Ján, ktorého Herodes veľmi rád počúval, keď mu doslova pomenoval jeho hriech: “Nesmieš žiť s manželkou svojho brata.” Tieto slová boli slová výčitky. A predsa ho Herodes rád počúval, a keď ho počúval, bol vo veľkých rozpakoch, ale predsa ho rád počúval. Toto je to krásne svedectvo, že Ján vedel pomenovať tú pravdu takým spôsobom, že tá pravda sa dotkla daného človeka. Tá pravda tým človekom rezonovala a tú pravdu mal človek rád, pretože pravda je lákavá. Pravda o nás samých je veľmi dobrá a dôležitá. Aj tá pravda, ktorá sa dotkla Herodesa, ho zatriasla takým spôsobom, že ho chránil. Vidíme, ako dokázal svätý Ján Krstiteľ, hoci bol vo väzení, hoci nemal na ružiach ustláno, nebál sa a pomenoval túto pravdu takým spôsobom, že Herodes ho rád počúval. Toto je to krásne, Herodes mal určite svedomie, určite ho to dotklo, rezonovalo to v ňom.
Vidíme, že potom prišli ďalšie intrigy cez jeho nelegálnu manželku, Herodiadu, jej dcéru a Jána Krstiteľa aj tak nakoniec dali zabiť, akoby umlčať túto pravdu. Ale pravda sa nedá umlčať, pretože prichádza Ježiš Kristus, ktorý sám o sebe hovoril: “Ja som cesta, pravda a život.” A túto pravdu už nedokázal nik umlčať, hoci sa ju pokúšali zabiť na kríži, hoci túto pravdu pochovali do hrobu. Predsa táto pravda, Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, a táto pravda sa už nikdy nedá umlčať. Pravda, ktorá nás správne pomenuje, náš život, ktorý človek nežije a dobre počúvame túto pravdu Ježiša Krista, pretože táto pravda je oveľa silnejšia ako hlas svätého Jána Krstiteľa, ktorý pomenoval hriech Herodesa. Hlas Ježiša Krista, ktorý nám hovorí o nás samých, ako máme žiť, čo máme robiť, čomu sa máme vyhýbať, kde nájdeme svoje šťastie. Toto je tá pravda, ktorú aj my máme počúvať a radi počúvať. A táto pravda sa už nedá umlčať, a nikto ju neumlčí.
Nech nám veľkým príkladom a vzorom je svätý Ján Krstiteľ, ktorý sa nebál na jednej strane pomenovať pravdu, na druhej strane ju správne pomenovať takým spôsobom, že človek ju rád počúval. Amen