Kázeň na 16. nedeľu cez rok B
Milí bratia a sestry, súčasná doba je charakteristická technológiami. Keď porovnáme dobu pred 100 rokmi s tou dnešnou, zistíme, že sa nedá porovnať k tomu, čo ľudia majú a zažívajú teraz. Bol vynájdený mikroprocesor, ktorý dokáže riadiť malé zariadenia, ako sú mobily, počítače, ale aj väčšie, ako sú autá, lietadlá, rôzne systémy, satelity a jednoducho všetky technológie, ktoré máme. Tieto technológie nám pomáhajú a sú naozaj dobrými sluhami. Samozrejme, môžu slúžiť aj na zlé účely, keď sa používajú na zbrane alebo rôzne škodlivé veci. Ale tak či tak, súčasná doba je dobou technológií a každá technológia je riadená rôznymi súčiastkami a procesormi, ktoré potrebujú elektrinu. Bez nej by nič nefungovalo, a tak elektrický prúd buď prijímajú zo siete, alebo sú nabíjané prostredníctvom batérií. Najbežnejšie, čo poznáme, sú práve mobily. Mobil, ktorý máme, musíme často nabíjať, aby nám dobre slúžil. Niekedy ho musíme nabíjať častejšie, keď ho nenabijeme, nefunguje.
A niekedy sa stáva, že mobil vybijeme a nemáme ho ako nabiť. Potom prichádzame do situácií, keď ho potrebujeme rýchlo nabiť, napríklad rýchlonabíjačkou. Avšak fyzika a technológia fungujú tak, že čím rýchlejšie sa nabíja, tým je nabitie nekvalitnejšie. To znamená, že batéria sa rýchlo ničí. Naopak, čím pomalšie sa nabíja, tým je kvalitnejšia a dlhšie vydrží.
Podobne ako technológie, aj človek potrebuje nabíjanie. Človek je systém zložený z rôznych buniek a orgánov, ktoré podliehajú rôznym záťažiam a potrebujú oddych, regeneráciu a akoby nanovo naštartovanie. Keď sa na človeka pozerá aj sám Pán Ježiš, hovorí svojim apoštolom: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Pán Ježiš vidí, že učeníci konajú a robia, nesedia na zadku a tiež môžu byť unavení, vyčerpaní, možno až vyhorení. Preto potrebujú odísť na pusté miesto, aby si oddýchli.
V dnešnom evanjeliu učeníci prichádzajú k Ježišovi unavení po tom, čo boli vyslaní hlásať a konať bez materiálnych zabezpečení. Hoci sú unavení, rozprávajú Ježišovi všetko, čo robili a učili. Pán Ježiš im povie, že to má vždy účinok a požehnanie. Učeníci musia jesť, spať a odpočívať. Pán Ježiš ich preto posiela na pusté miesto, ktoré nemusí byť negatívne. Naopak, je to miesto, kde nič nevyrušuje, kde sa môžu utíšiť, zahĺbiť do seba, načerpať duchovné sily a modliť sa.
Aj my, milí bratia a sestry, potrebujeme oddych a duchovnú regeneráciu. Každý deň zažívame množstvo vecí, ktoré prechádzajú cez nás, vrátane Božieho požehnania. Musíme sa zastaviť, ísť na tiché a pusté miesto, rozmýšľať a vracať sa k týmto zážitkom, aby sme znova prežili Božie požehnanie v našej každodennosti. Snažme sa o to, pretože aj my sme ľudia ako apoštoli, ktorí podliehali únave a vyčerpanosti, musíme sa nabiť každý deň, utíšiť sa, začať deň s modlitbou a Božím požehnaním. Večer, keď ideme spať, rozjímajme, spytujme si svedomie, aby sme mohli odpočívať zmiernení s Bohom.
Snažme sa nabíjať Božou milosťou, ktorá sa nám ponúka vo sviatostiach, v modlitbe, vo svätej omši, v Božom slove a v dobrých skutkoch. Boh nám rozsieva svoju milosť, stačí len otvoriť svoje srdcia a mysle a čerpať z toho, čo nám dáva. Amen.