Kázeň na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Milí bratia a sestry, slávime sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, a tak sa dnes zamerajme na srdce. Dobre vieme, že srdce je symbolom lásky, takže koniec koncov, dnešný deň, dnešný sviatok je o láske. Čítal som vyjadrenia malých detí, štyri-, päť-, šesť-, sedemročných, ako ony vidia a vnímajú lásku. Samozrejme, najprv tú prirodzenú ľudskú lásku.
Malé štyriročné dievčatko povedalo, že láska je to, čo ťa rozosmeje, keď si unavený. Ďalej, štvorročný chlapček hovorí: „Keď vás niekto ľúbi, vyslovuje vaše meno iným spôsobom. Viete, že vaše meno je v jeho ústach v bezpečí?“ Ďalej, šesťročný chlapček povedal, že láska je, keď sa ideš s niekým najesť a dáš mu väčšinu svojich hranoliek bez toho, aby si chcel tie jeho. Ďalej, šesťročné dievčatko povedalo: „Keď sa chcete naučiť ľúbiť, začnite od niekoho, koho nemáte až tak radi.“ Ďalej, päťročné dievčatko povedalo: „Keď sa majú dvaja radi, zostanú spolu, aj keď sú z nich malá starenka a malý deduško.“ A tak ďalej.
Takéto pekné, prirodzené detské chápanie lásky. Väčšinou tieto deti vnímajú lásku vo vzťahu k inému človeku, čiže ani nie tak tú Božiu lásku, ale tú prirodzenú ľudskú lásku. Ale my dobre vieme, že deti majú rásť a spoznávať postupne aj tú lásku, o ktorej je dnešný sviatok, čiže Božiu lásku, lásku Ježiša Krista, lásku jeho srdca.
A tak, milí bratia a sestry, aká je tá láska Ježišovho srdca? Začal by som dnešným druhým čítaním od apoštola Pavla Efezanom, ktorý hovorí slová: „Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi. Nech vám dá podľa bohatstva svojej slávy, aby skrze jeho Ducha mocne zosilnel váš vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v jeho láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznávať aj Kristovu lásku presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia milosť celá.“
Nádherné slová apoštola Pavla, ktoré nás naozaj povzbudzujú, aby sme sa prehĺbili v Božej láske, aby sme boli zakorenení v láske Ježiša Krista, aby sme pochopili, čo je to Božia láska. Apoštol hovorí o šírke, dĺžke, výške a hĺbke Kristovej lásky. Aj keď si povieme, že sú to krásne slová, sú to zároveň slová, ktoré sú istým spôsobom abstraktné. Čo to znamená šírka, dĺžka, výška a hĺbka Kristovej lásky? Kristovu lásku musíme poznávať, zakoreniť sa v nej a byť ňou zasiahnutí, aby sme ju mohli poznávať. Nemožno ju poznať hneď v plnej veľkosti. Jednoducho sa to nedá, celý život máme na to, aby sme poznávali, aká je Kristova láska k nám.
A tak, milí bratia a sestry, ako ju poznávať? Aká je naozaj tá Kristova láska? Aká je tá hĺbka, šírka, tie rozmery tej Božej, Ježišovej lásky k nám? Veľmi pekne nám o tom hovorí dnešné evanjelium podľa Jána, kde počúvame slová o tom, ako bol Pán Ježiš ukrižovaný a na kríži zomrel. Počúvame, že Pán Ježiš bol nielen ukrižovaný, nielen potupený, nielen umučený, ale keď už bol mŕtvy, vojak mu kopijou prebodol bok, prebodol jeho srdce. Cez bok do srdca mu vrazil kopiju, čiže ešte aj to jeho fyzické srdce bolo zasiahnuté fyzickou bolesťou, hrotom kopije a doslova prebodnuté a zničené. Toto je Kristova láska. Pán Ježiš z lásky k nám sa nechal potupiť, z lásky k nám sa obetoval, z lásky k nám sa nechal umučiť, ukrižovať a ešte nechal aj kopijou prebodnúť svoje srdce. Toto je láska, ktorá je obetavá, láska, ktorá prejavila najvyšší stupeň svojej existencie tým, že položila svoj život za nás ľudí. Toto je tá Kristova láska, tá nesmierna veľkosť. Ježiš Kristus, ktorý je Boh, Boží Syn, nechal z lásky k nám sa takto potupiť, doslova zabiť a kopijou prebodnúť svoje srdce. Toto je tá veľkosť Kristovej lásky a tá veľkosť Kristovej lásky sa prejavuje aj naďalej.
Nie že by Pán Ježiš povedal: „A dosť. Už som pre vás urobil všetko.“ Pán Ježiš sa nám neustále dáva. Dáva sa nám práve v Eucharistii a Eucharistia je práve ten moment, kde sa stretávame s Kristom, kde sa stretávame s jeho telom, kde sa stretávame s jeho prebodnutým srdcom. A práve vtedy, keď prijímame jeho telo, keď prijímame jeho Eucharistiu s vierou, s veľkou láskou a uvedomele, aj vtedy môžeme spoznávať Krista. Aj vtedy môžeme spoznávať jeho lásku v nás. A hlavne vtedy môže jeho milosť, Božia milosť, zasahovať naše srdce celé, ako sme počuli v závere dnešného prvého čítania: aby nás naplnila Božia milosť celá. Čiže Božia milosť nás napĺňa.
A tak, milí bratia a sestry, toto je Kristova láska, ku ktorej sa približujeme. Láska, ktorá sa obetuje, nie je len v tých rozmeroch, ako vnímajú deti lásku, že robíme jedného či dvoch šťastnými, že jednému či dvom robíme dobro. Tá Božia láska sa posunula na iný level, na iný stupeň, kam máme aj my celý život smerovať: vedieť sa obetovať, vedieť urobiť druhému dobro, aj keď nám to možno príde na škodu, lebo musíme obetovať svoj čas, námahu a niečo zo seba dať. Možno niekedy obetovať aj svoje dobré meno, svoje postavenie, svoju kariéru, svoj majetok. Jednoducho, toto je Božia láska, ktorá sa naozaj počíta v našom živote. Konajme dobro, približujeme sa Ježišovmu srdcu, jeho láske aj skrze Eucharistiu, aby sme my boli schopní konať také dobro, ktoré sa aspoň z časti priblíži ku Kristovmu dobru, k jeho obeti, ktorú za nás urobil. A táto láska sa naozaj počíta. Amen.