Kázeň na sviatok sv. Jakuba, apoštola
“Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?” Zaznieva v dnešnom evanjeliu z úst Ježiša Krista. Zaznieva táto otázka práve na tú žiadosť alebo prosbu matky Zebedejových synov, ktorá prichádza za Ježišom a žiada ho: “Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve – jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.” Vidíme, ako reaguje Pán Ježiš: “Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?”
Čo to znamená, milí bratia a sestry? Čo znamená práve táto otázka, ktorú sa pýta Pán Ježiš – piť kalich, ktorý ja pijem?
Keby sme to mali preložiť do takej pre nás zrozumiteľnejšej reči, znamenalo by to možno takto: “Ste pripravení podstúpiť rovnaké utrpenie, obetu a cestu poníženia ako ja?“
Toto znamená táto veta Ježiša Krista. Čiže – či sú učeníci pripravení trpieť tak, ako bude trpieť Pán Ježiš. A určite sami nevedeli, ako má alebo ako bude Pán Ježiš trpieť. Nevedeli, čo ho určite čaká. Preto možno aj taká rázna, priama, jednoduchá odpoveď: Môžeme.
Možno je to prípad aj nás, milí bratia a sestry, keď sme tiež veľakrát tak možno až opovážlivo odvážni. Nebojíme sa, ideme cestou života. Nebojíme sa trpieť za Ježiša Krista, nebojíme sa ho vyznať. Doslova niekto možno povie: Nebojím sa aj zomrieť za Ježiša Krista.
Ľahko sa hovorí, ťažko sa spraví. A veľakrát až život odskúša, aké je to naše rozhodnutie – či je naozaj také silné a pevné ako naše slová alebo výzvy, alebo človek zuteká. Človek až práve v tom utrpení spozná, aké je to ťažké, bolestné. Veľakrát tie heroické vyznania – ako budeme niesť svoje kríže, ako sa nebojíme kráčať za Ježišom Kristom – je veľmi ľahké povedať, ale ťažko spraviť. Hoci táto matka aj tí synovia tak vyznali: Môžeme, tak vidíme, že aj vyznali – vyznali práve preto, a práve vtedy, keď Pán Ježiš vystúpil do neba. A vidíme, že krátko nato, ako hovoria Skutky apoštolov, tak Jánovho brata Jakuba, zabili mečom. Čiže už krátko po Ježišovom nanebovstúpení sa spĺňajú tie slová, tá výzva Ježiša Krista – Či môžete…? Môžeme. A oni zomierajú. Zomierajú za Ježiša Krista. Hoci Ján nezomrie mučeníckou smrťou – zomiera vo vyhnanstve na ostrove Patmos – predsa svätý Jakub, ktorého spomienku, práve alebo sviatok, dnes slávime, zomiera za Ježiša Krista.
A tie slová, tá výzva Ježiša Krista, ktorá bola adresovaná týmto učeníkom, je veľakrát adresovaná aj nám. Čiže aj nás Pán Ježiš chce možno tak viac prehĺbiť v poznaní, viac prehĺbiť vo viere, viac – koniec koncov – prehĺbiť aj v sláve. Pretože sláva v Božom kráľovstve nejde bez kríža.
A toto je niečo, v čom by sme sa mali prehlbovať aj my. Aj my raz chceme vstúpiť do slávy nebeského kráľovstva, ale bez kríža to nepôjde. Kríž, ktorý musíme niesť v tomto svete. Kríž, ktorý možno nebude iba nejaký okamih nášho života. Niekedy je to aj celoživotné trápenie. Niekedy je to aj mnohoročné nesenie kríža – či už nejakej bolesti, utrpenia, vzťahu, už naozaj čohokoľvek v tom našom živote.
Čiže sláva v Božom kráľovstve nejde bez kríža. A koniec koncov – Ježiš neodmieta túžbu týchto učeníkov, aj keď ju trošku usmerňuje. Ale vedie ich k takej zrelej viere – zrelá viera, ktorá si má uvedomiť, že naozaj Božie kráľovstvo je niečo, čo, hoci nedokážeme priamo uchopiť či pochopiť, máme po ňom neskutočne túžiť. Všetci máme túžiť vstúpiť do nebeského kráľovstva. Či už budeme v tej hierarchii vyššie, alebo bližšie k Bohu, bližšie k Ježišovi Kristovi – to nie je až také dôležité. Dôležité je, že vstúpime do nebeského kráľovstva.
A každý, kto tam raz vstúpi a prebýva, je dokonale šťastný – či už, naozaj, v tej hierarchii bude, tak symbolicky povedané, sedieť po Božej pravici, či ľavici, bude bližšie k Bohu – predsa každý bude dokonale šťastný.
Tak sa aj my, bratia a sestry, snažme o nebeské kráľovstvo. Prehlbujme sa v poznaní Boha, našej viery aj nášho života, aby sme si možno ešte tak viac a bytostne nielen uvedomovali, že sláva v Božom kráľovstve nejde bez kríža, ale aby sme mali aj dosť sily a ochoty niesť svoj kríž. Niekedy v tichosti, v skrytosti, takže to nikto nevie a nevidí – iba Boh, ktorý nás veľakrát môže iba On potešiť, povzbudiť a posilniť v tom kríži, ktorý nesieme. Nesme ho však verne – celý život.
Amen.