Kázeň na 13. nedeľu cez rok B
Milí bratia a sestry, keby sme urobili anketu a pýtali sa ľudí, či sú veriaci alebo neveriaci, či poznajú a vnímajú Boha, alebo ho nepoznajú a ignorujú, a keby sme sa ich spýtali na to, čo si v živote najviac vážia alebo čo je v živote najdôležitejšie, myslím si, že väčšinová odpoveď by bola, že to najdôležitejšie v živote je zdravie a život samozrejme. Pre nás, kresťanov, by mal byť najdôležitejší ten večný život. To je tá najvyššia hodnota, o ktorú sa snažíme, ale tým skôr prirodzeným spôsobom, ľudským spôsobom. Človek hneď pozerá na zdravie, na život, aby bol zdravý a aby neprišiel o tento svoj pozemský život. Myslím si, že táto anketa by väčšinovo dopadla takto. Je to určite aj tým, že v hĺbke nášho bytia, v hĺbke nášho života, máme zakorenený ten pud sebazáchovy, čiže človek chce žiť. Človek chce prežiť a chceme žiť kvalitne, mať ten život dobrý, zdravý, kvalitný. A to je určite aj preto, ako počúvame v dnešnom prvom čítaní z knihy Múdrosti slová: „Boh nestvoril smrť, ani sa nekochá v zániku života.“ Boh nechcel smrť, nestvoril smrť, aby trápil človeka alebo aby ho ničil, ale človek bol prirodzene stvorený pre život, aby žil. Počúvame, že Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť. Utvoril ho ako obraz svojej podstaty, čiže máme žiť. Ale my dobre vieme, prečo prišla porušiteľnosť, prečo nakoniec prišla aj smrť. Smrť prišla na svet zo závisti diabla, preto ju okusujú všetci, čo mu patria.
Smrť a porušiteľnosť prichádzajú skrze prvotný hriech. Prvotné porušenie Božieho príkazu alebo zákazu, ktoré pochádza ešte z čias Adama a Evy, takto prichádza smrť, choroba, trápenie, s ktorým bojujeme a doslova každý zažívame. A tak aj v dnešnom evanjeliu počúvame o dvoch ženách. Dve ženy, kde jedna, ako sme počuli, umiera, a tá druhá žena niekoľko rokov trpí, má utrpenie fyzického zmyslu. Počúvame o týchto dvoch ženách, ako do ich života zasahuje Ježiš Kristus. Zasahuje takým spôsobom, že mení to zlé, aby ich požehnal. Dal im to dobré, inými spôsobmi lieči a chráni ich. A tieto dve ženy majú veľa spoločného. Veľa symbolov, ktoré sú spoločné a odkazujú aj na nás. A my sa tých symbolov môžeme dotknúť a zažiť ich v našom živote. Sú takým akoby univerzálnym jazykom pre ďalšie generácie aj pre nás. Tak sa pozrime na tieto dve ženy.
Tá prvá žena bola dievča, bolo to 12-ročné dievča, ktoré, ako počúvame zo slov jej otca, umiera. Tak prichádza jej otec za Ježišom Kristom a hovorí mu: „Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Čiže zúfalý otec, ktorý dobre vie, že to umierajúce dievča už nemôže nikto zachrániť, ide za Ježišom Kristom a doslova mu diktuje: Vlož na ňu ruky. Dotkni sa jej, daj tú životodarnú silu, aby ožila a žila. Má v sebe vieru, prichádza k Ježišovi Kristovi a hľadá pomoc aj týmto spôsobom. Diktuje, čo má Pán Ježiš urobiť.
Tá druhá žena, ako počúvame, trpí dvanasť rokov na krvotok, čiže zažíva to fyzické utrpenie a sama si hovorí, že keď sa dotkne čo len jeho obruby, jeho odevu, ozdravie. A tak išla, dotkla sa Ježiša, vyšla sila a ona ozdravela. Tiež tam nastal dotyk, dotyk, z ktorého vychádza sila, dotyk Ježiša Krista. Vidíme takú peknú symboliku, že tá dvanástka nie je obyčajné číslo. To dievča má 12 rokov, tá žena 12 rokov trpí na krvotok a obe tieto ženy sú nazývané dcérou. Keď hovorí ten otec dievčaťa: Dcéra mi umiera, ďalej Pán Ježiš hovorí tej žene: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravuje.“ Všetci sme Božie deti, sme synovia a dcéry, ktorí tu na zemi trpíme rôznymi spôsobmi. Našou úlohou je, ako tá žena alebo ten otec, doslova spočítať si vo svojej hlave, kde nachádzať pomoc.
Určite dôležití sú aj tí lekári a zdravotníctvo v tomto pozemskom zmysle, ale nezabúdajme na to duchovné. Nezabúdajme, že aj to fyzické uzdravenie, fyzická posila prichádza a pochádza tiež od Boha. K nemu máme taktiež prichádzať doslova na kolená a prosiť o život, o uzdravenie, o požehnanie do nášho života. Ako tá žena urobila, čo mohla, išla, dotkla sa aspoň obruby jeho odevu, aby ozdravela. Mala takú vieru, že ako vidíme, ozdravela. A taktiež, keď prichádza Pán Ježiš k tej už mŕtvej 12-ročnej dievčine, tak vidíme, že Pán Ježiš ju chytil za ruku a povedal: „Talitha kum,“ čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ Dotkol sa jej. Čiže aj dnešné evanjelium je v prvom rade o viere: „Tvoja viera ťa uzdravila. Maj vieru, aby sa stal zázrak.“ A taktiež je o dotyku, dotyku s Ježišom Kristom. Pán Ježiš prichádza a dotýka sa. Tak toto evanjelium, celý tento príbeh uzdravenia, je krásnym odkazom aj pre nás, ľudí 21. storočia. Aj my môžeme s vierou prichádzať k Ježišovi Kristovi a nechať sa dotknúť ním určite v tom duchovnom slova zmysle, ale určite aj skrze sviatosti fyzicky. Čo je viac ako Eucharistia, kde sa môžeme dotýkať Ježiša Krista? To je krásne posolstvo pre nás, aby sme, keď prijímame Eucharistiu, keď prijímame sväté prijímanie, plní viery sa dotýkali Ježiša Krista. Možno sa neuzdravíme fyzicky, pretože niekedy aj naša fyzická choroba je pre väčšie duchovné dobro. Možno preto, aby sme sa viac modlili, možno preto, aby sme viac verili, aby sme sa možno odpútali od dobier tohto sveta alebo zanedbali nejakú neresť, s ktorou zápasíme. Niekedy to fyzické zlo, fyzická choroba, môže byť väčším dobrom a požehnaním pre nás. To my nedokážeme hneď usúdiť a zistiť, ale dôležité je, aby nás Pán požehnával tým vnútorným duchovným spôsobom. Niekedy príde uzdravenie tela, no to, čo je dôležité, je, keď prichádza uzdravenie ducha.
Snažme sa, aby sme boli milí Bohu, aby sme nekládli medzi seba a Boha nejaký hriech, neresť, niečo, čo nás rozdeľuje. Vždy, keď prijímame sviatosť Eucharistie, prehlbujme svoju vieru, aby sme sa s vierou dotýkali Ježiša Krista a prišlo uzdravenie do nášho života. Ten uzdravujúci dotyk Ježiša Krista, to, čo prišlo v prípade toho 12-ročného dievčaťa a tej ženy, ktorá 12 rokov trpela na krvotok, aby to uzdravenie, duchovné či fyzické, prišlo aj do nášho života. Lebo, ako už opakujem, v dnešnom prvom čítaní Boh nestvoril smrť ani sa nekochá v zániku živých. Boh nechce, aby sme trpeli, ale naozaj niekedy to fyzické utrpenie je pre naše väčšie dobro. Preto sa snažme v tomto duchu vnímať náš život a to, čo sa deje v našom živote, aby sme kráčali tým správnym spôsobom skrze Ježiša Krista do večného života. Amen.