Kázeň na 2. pôstnu nedeľu rok C
Milí bratia a sestry, predstavme si krásny obraz alebo krásnu situáciu, keď malé dieťa, ktoré sa len naučilo chodiť, drží svojho rodiča za ruku a nechá sa viesť. Nechá sa viesť preto, lebo dôveruje rodičovi, že ho povedie správnou cestou, že ho bude viesť bezpečne a že ho dovedie do cieľa. Jednoducho verí, že sa nestratí. Ak by sa však dieťa pustilo svojho rodiča, ľahko by sa mohlo stať, že zakopne a spadne, že zablúdi alebo sa pošmykne. Jednoducho, môže sa vyskytnúť mnoho situácií, ktoré by mu uškodili. Preto keď je dieťa malé, obzvlášť malé, rado sa drží ruky svojho rodiča, ktorý ho vedie.
Takým dobrým otcom, dobrým rodičom, je aj náš Boh, ktorý nás vedie. Dokonca aj dnešné Božie slovo je o vedení a vyvádzaní. Počuli sme v prvom čítaní, ako Boh vyviedol Abraháma von a povedal mu. Takisto v dnešnom evanjeliu počúvame, ako Pán Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpil na vrch modliť sa. Boh je ten, ktorý vedie, ktorý ukazuje smer, ktorý nás vedie a uvádza do niečoho lepšieho.
A čo majú spoločné, milí bratia a sestry, dnešné prvé čítanie, keď Boh vyviedol Abraháma, a evanjelium, keď Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a taktiež ich vyviedol na vrch? Možno majú viacero spoločných myšlienok, ale to, čo ma zaujalo najviac, je, že všetkým týmto skupinám hovorí Boh. Boh hovorí Abrahámovi: “Také bude tvoje potomstvo.” A takisto v dnešnom evanjeliu hovorí: “Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho.” Boh hovorí konkrétne veci do ich konkrétneho života.
Verím, že tento Boží hlas môže hovoriť aj do nášho života. Boží hlas, ktorý prehovoril k Abrahámovi a k učeníkom, je nadčasový. Hovorí aj nám – o potomstve, o Ježišovi Kristovi. Hovorí nám o tom, že aj v našom potomstve, v našom živote, v našej existencii musí byť hlboko zakorenený Ježiš Kristus.
A čo je ešte krajšie a dôležitejšie – Ježiš nás nielen vedie, ale on sám je cesta, po ktorej kráčame. Sám Pán Ježiš povedal: “Ja som cesta, pravda a život.” Čiže my kráčame nielen tak, že sa symbolicky držíme za ruku Ježiša Krista, ale kráčame priamo po ňom, pretože on sám je tou cestou. Pán Ježiš nás vedie, aby sme neblúdili vo svojom živote, a vedie nás spôsobom, ktorý si často ani nevieme predstaviť. Našou úlohou je vedieť sa mu odovzdať, vložiť svoju vôľu do jeho rúk a nechať sa viesť.
Ale takisto je dôležité dobre počúvať – počúvať, čo nám hovorí. Tak ako dobre počúval Abrahám, tak ako dobre počúvali učeníci, aj my máme dobre počúvať Boží hlas. Niekedy je tento hlas tichý, taký slabý, že ho sotva vnímame. Inokedy je naopak taký silný, že otrasie naším životom, naším svedomím, naším bytím. V rôznych obdobiach života k nám Boh hovorí rôzne silno. Dôležité je, aby sme sa naučili počúvať ho každý deň, v každodennosti svojho života – v práci, v škole, v zamestnaní, v našich koníčkoch. Keď sa nám zdá, že sa nič mimoriadne nedeje, aj vtedy máme ostať verní Bohu a počúvať jeho hlas, ktorý nás vedie. Väčšinu života prežívame v bežných dňoch, a práve v nich často zažívame Božiu milosť, ktorá nám dáva spásu. Preto sa musíme naučiť počúvať Boží hlas aj v mimoriadnych situáciách – keď sa musíme rozhodnúť, keď nevieme, ako sa zachovať, či odísť alebo ostať. Našou úlohou je naučiť sa počúvať Boží hlas.
Učme sa počúvať Boží hlas – a uvedomme si, že nie je len niečo abstraktné, čo možno začujeme, možno nie. Boží hlas je konkrétny. Nachádza sa v Božom slove, vo Svätom písme, v Biblii. Čítajme, milí bratia a sestry, Bibliu – tam je Boží hlas, ktorý hovoril nielen našim predkom, patriarchom, kráľom či svätcom, ale hovorí aj k nám. Hovorí k nám konkrétne slová, ktoré môžu ovplyvniť náš život. Možno nám cez Božie slovo ukáže naše povolanie, našu životnú cestu, možno nám odpovie na otázky, ktoré si kladieme. Buďme pripravení počúvať, aby k nám Boh mohol prehovoriť aj spôsobom, o akom by sa nám ani nesnívalo.
Amen.