Kázeň na 30. nedeľu cez rok B
Milí bratia a sestry, blíži sa koniec – koniec tohto cirkevného roka. Slávime totiž 33. nedeľu v cezročnom období; o týždeň budeme sláviť Nedeľu Krista Kráľa, a potom už začne Advent, čo znamená, že končí tento cirkevný rok. O takomto konci nehovorí len liturgický kalendár, ale aj dnešné Božie slovo, konkrétne Evanjelium podľa Marka, ktoré opisuje apokalyptické časy. “Keď príde Syn človeka na oblakoch s veľkou mocou a slávou, pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od krajov zeme až po kraje neba.” Zároveň počúvame o udalostiach, ktoré tomuto koncu predchádzajú. Počúvame o prírodných katastrofách a zázračných veciach, ktoré sa na konci sveta udejú. Táto myšlienka, kedy príde koniec sveta a apokalypsa, koluje v ľudstve už dlho. Kedy príde, ako Pán Ježiš prisľúbil, na konci vekov? On sám hovorí, že o tom dni a hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn – iba Otec.
Kedy to bude, to nie je otázka, nad ktorou by sme sa mali zamýšľať, pretože odpoveď nenájdeme. Keby sme sa pozreli na posledných tisíc rokov, nájdeme niekoľko veľkých predpovedí konca sveta. V roku 1000 sa predpokladalo, že bude koniec sveta, pretože to bolo symbolických tisíc rokov od narodenia Ježiša Krista. Ľudia verili, že práve v tomto roku nastane koniec sveta. Rok 1346 priniesol morovú epidémiu – tzv. čiernu smrť, ktorá zasiahla Európu a zabila milióny ľudí. Mnohí verili, že ide o znamenie konca sveta, ktorý však nenastal. Rok 1524 bol predpovedaný ako rok veľkej povodne, ktorá mala podľa astrológov zničiť svet. Podobne bol rok 1666 v Londýne obávaný pre číslo šelmy, keďže sa spája s knihou Zjavenia. Ani tento rok však neznamenal koniec sveta. Taktiež roky ako 1780 (tzv. „tmavý deň“ v Novom Anglicku), 1910, 1999, 2000 či predpoveď na 21. december 2012, podľa mayského kalendára, nespôsobili koniec sveta.
Možno nás ešte čakajú ďalšie dátumy predpovedí konca sveta, ale nenaplnia sa. Ako hovorí Pán Ježiš, nikto nevie o tom dni, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. Naša úloha nie je zameriavať sa na to, kedy koniec sveta príde alebo či ho zažijeme. Dôležité je žiť v prítomnosti, v okamihu, v ktorom si zabezpečujeme spásu tým, že žijeme takým životom, aby sme raz boli spasení. Toto je dôležité – nežiť v strachu z budúcnosti alebo uväznení v minulosti. Dôležité je žiť práve v okamihu, ktorý sa nazýva „teraz“.
O súčasnosti pekne hovorí spisovateľ C. S. Lewis, ktorý vo svojej knihe Rady skúseného diabla prezentuje zaujímavú myšlienku. V tejto knihe zlý duch radí druhému zlému duchu, ako pokúšať človeka. Jedna rada znie takto:„Ľudia žijú v čase, ale Boh ich určil pre večnosť. Boh chce, aby sa sústredili na dve veci: na samotnú večnosť a na časový okamih, ktorý nazývajú prítomnosťou. Prítomnosť je bod, v ktorom sa čas dotýka večnosti. Len v prítomnom okamihu môžu ľudia zažívať podobnú skúsenosť, akou Boh vníma celú skutočnosť. Len vtedy sa im ponúka sloboda a realita. Preto si Boh želá, aby sa ľudia zameriavali buď na večnosť, čiže na Neho, alebo na prítomnosť. Aby v každej chvíli buď meditovali o večnom spojení s Ním alebo počúvali hlas svedomia, niesli svoj kríž, prijímali milosť, ktorú práve dostávajú, a ďakovali za radosť, ktorú zažívajú.“
Táto myšlienka je užitočná aj pre nás, aby sme žili v súčasnosti, kde môžeme vnímať Boha a prijímať potrebnú milosť pre spásu práve dnes, práve teraz – nie zajtra, ani včera. Možno budeme ešte počuť rôzne predpovede o konci sveta, ale nemusíme sa znepokojovať. Na konci sveta bude sám Ježiš Kristus, ktorý prichádza a ktorý verných postaví po svojej pravici a spasí ich. Zničí zlo, ktoré je na tomto svete, ale hlavne privedie k spáse svojich verných. Preto žime prítomnosť, ktorú nám Boh dáva, aby sme svojím konaním, postojom a životom dosiahli nebeské kráľovstvo. Amen.