Komentár: Christof Gaspari, VISION 2000
Viedeň, 20.2.2024 (kath.net/http://vision2000.at) 029 918
„Vystúpite teraz z Cirkvi?“, pýta sa hlas v mobile mojej ženy. „Nie, ako si na to prišla?“ „Pápež povolil žehnanie homosexuálnych párov. Som zdesená,“ počuje manželka. Aj my sme zdesení. Neuveriteľné!
A médiá to na celom svete naozaj vyhlasujú … V Nemecku sa cítia so svojou „Synodálnou cestou“ potvrdení.
Paralelne k tomu sa zdvihla vlna odmietania dokumentu. Celé biskupské konferencie, jednotliví biskupi, ba celé sympózium afrických biskupských konferencií odmietlo Fiducia Supplicans (FS). Už dlho v Cirkvi tlejúca nejednota zreteľne vychádza na svetlo.
Rad veľkých osobností na Petrovom stolci od Pia XII. po Benedikta XVI. tento dlho trvajúci rozkol trocha zakrýval. Veriaci sa mohli spoľahnúť, že dokumenty z Ríma podávajú náuku Cirkvi. Uvedený dokument o žehnaní párov v neregulárnych vzťahoch je však zlom v tejto tradícii. Veď ani nie pred tromi rokmi ten istý orgán jednoznačne vyhlásil:
„ … nie je dovolené udeľovať požehnanie ani stabilným partnerstvám so sexuálnym vzťahom mimo manželstva, ako je to u zväzkoch rovnakého pohlavia.“ (Rím, 22. 2. 21)
Tým bola vec vyjasnená. Cirkev sa drží svojej 2000-ročnej náuky:
„… Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, že ´homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené´. Sú proti prirodzenému zákonu. (KKC 2333) Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať,“ (KKC 2357)
Súčasne sa zdôrazňuje, že k týmto osobám sa treba správať s rešpektom, súcitom a taktom.
FS sa síce priznáva k tradičnej náuke o manželstve, no z pastoračných dôvodov hovorí o „ďalšom vývoji“ vyššie citovanej náuky z r. 2021 ako je isté „žehnanie light“ … Umelecký kúsok, ktorý sotva niekoho presvedčil. Ako protivníci tak aj prívrženci vidia FS ako zlom v doterajšom postoji Cirkvi. Jedni ho oslavujú, iní sú zdesení.
Fiducia Supplicans, ukazuje, ako veľmi sa svetské zmýšľanie uhniezdilo v Cirkvi. Ťažká rana dôvere v autoritu Učiteľského úradu.
Na FS vidíme jasne proces, ktorý sa desaťročia na Západe odohráva: Podkopávanie platných princípov, ktoré určujú spolunažívanie ľudí.
Na príklade potratov možno toto dianie dobre opísať
Každá kultúra spočíva na rozhodnutiach, ktoré nemožno spochybniť – tabu – ktoré určujú spolunažívanie. Jedným z týchto pilierov kresťansky poznačenej kultúry je bezpodmienečná ochrana života. Od jeho počiatku až po prirodzenú smrť. Stratégia podkopávania tieto tabu spochybňuje. V konkrétnom prípade to bola bezpodmienečná ochrana nenarodeného dieťaťa.
Prvý krok: Nehoráznosť diania sa vymaže z diskusie. Namiesto o dieťati sa hovorí o plode, či o embryu. Diskusia sa presunie na „vedľajšiu koľaj“: Do výkladu sa účinne vloží často ťažká situácia žien, ich právo disponovať svojím telom, smrteľné následky diletantských ilegálnych potratov a že trestno- právna ochrana nepomôže, lebo potraty sa aj tak budú konať masovo!
Skrátka: Jazyk sa manipuluje, zdanlivo racionálne dôvody a výzva k pochopeniu a milosrdenstvu sa posunie do popredia, zatiaľ čo sa vymaže transcendentný dôvod zachovania tabu – že človek je stvorený na Boží obraz a teda vzácny!
Čo sa od 70. rokov dialo, opisuje šéfredaktor „ L’Homme Nouveau“, Philippe Maxence:
„29. októbra francúzsky prezident vyjadril želanie zapísať právo na potrat do ústavy (…) Prieskum Ifopu z novembra 2022 uvádza, že 86% Francúzov je za právo na potrat v ústave. V r. 1975 bola väčšina Francúzov proti zrušeniu trestnosti potratu. Keď zákon schválili, ten urobil svoje. Viedol od beztrestnosti k právu a potom od práva k zakotveniu v ústave.“
Zlý čin sa stáva právom, utrpenie a smrť detí sa vymažú. Aký zlom kultúry! A podarilo sa to aj tým, že tabu „bezpodmienečná ochrana života“ zostalo formálne platné a rušilo sa iba vo „výnimočných prípadoch z milosrdenstva“ (nie pre dieťa!) Toto veľmi pripomína ako argumentuje Fiducia Supplicans.
Takto sa už desaťročia okresávajú základy kresťanského obrazu človeka. Etablovala sa tu novopohanská kultúra, koncipovaná podľa základného modelu autonómneho človeka, ktorý disponuje so sebou a so svojím prostredím. On určuje svoje pohlavie, koná podľa svojich sexuálnych chúťok, určuje spôsob a čas svojej smrti, obchoduje s orgánmi od „mozgovo mŕtvych“, objednáva si počatie detí, vykorisťuje stvorenstvo a hospodársky menej rozvinuté krajiny …
Také heslo vydal René Descartes už v 17. storočí. Ide o to „vyvinúť filozofiu, ktorá nám pomôže silu a účinky ohňa, vody, vzduchu, hviezd … tak preskúmať, že ich budeme môcť použiť na všetky účely, aby nás tak urobili pánmi a vlastníkmi prírody“. To sa dosť dobre podarilo – a rozšírilo sa to na vládu aj nad človekom.
To, že táto koncepcia teraz naráža na svoje hranice, pozorujeme na mnohých krízach súčasnosti, na vyčíňaní závislostí a psychických problémoch, na rastúcej neistote a osamelosti. …
Najväčšia bieda sa však jasne ukazuje na počte potratov. Podľa najnovších dát OSN sa na celom svete zabíja 70 miliónov detí v tele matky! Potrat je s veľkým odstupom najčastejšia príčina smrti!
Tu sa musíme pristaviť. Treba spoznať, aký temný oblak leží nad našou Zemou. Oslepuje človeka, robí ho imúnnym voči pravde, privádza ho na ďalšie mylné cesty – ďaleko od Boha. My žijeme pod týmto mrakom. Tu sa satanovi podaril riadny úskok.
V skutočnosti sa totiž nachádzame v dosť nepoznanom duchovnom boji, na ktorý nás naliehavo upozorňuje apoštol Pavol
„ Upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! (Ef 10-15)
O tom sotva ešte niekto hovorí. Ako kresťania sa však musíme postaviť tejto realite. Akonáhle to urobíme, spoznáme tiež, odkiaľ prichádza naša nádej.
„Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo! Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých! (Ef 6, 16-20)
Aj keď v súčasnosti hrozí, že učiteľský úrad Cirkvi sa rozkolíše, nemusíme klesať na mysli. Práve dokumentom Fiducia Supplicans odhalená kríza je pozvaním posilniť si osobnú vieru a život s Ježišom Kristom v každodennom živote zintenzívniť. Modlime sa v každom čase v Duchu, ako hovorí sv. Pavol.
Katolícka cirkev je síce baštou proti šíriacemu sa novopohanstvu, no nezostáva uchovaná od útokov – aj zvnútra. Tie prebiehajú podľa práve opísanej metódy: Mnohé slová, rozmazané a zneužité pojmy, priznávanie sa k podstatnému, ale otváranie dverí, cez ktoré vnikne ďalšie zneužívanie. A znova raz – hriech sa zľahčuje. Mladí ľudia môžu ľahko nadobudnúť dojem, že „neregulárne vzťahy“ už môžu pred Bohom akosi obstáť.
Isté je jedno: Vlažné kompromisy s duchom doby zostanú neplodné. Skutočná evanjelizácia sa deje cez svedectvo podľa možnosti čo najväčšieho počtu veriacich o tom, že život z viery sa vydarí a naplňuje nás. To môžu potvrdiť všetci tí, ktorým bolo darované obrátenie k Ježišovi Kristovi. Čím sužujúcejšia je doba, tým viac budú ľudia hľadať túto oporu v živote!
Orientáciu na taký život ponúka Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej cirkvi, ktorý vznikol za svätého pápeža Jána Pavla v súčinnosti so svetovým episkopátom a bol uverejnený v r. 1993. Kto sa opiera o tento základ, pestuje hojný život modlitby a čerpá silu ako kresťan zo sviatostí, ten nezblúdi – ani keď z Ríma počúvame pochybné správy.
Naspäť k otázke, či vystúpime z Cirkvi. Prirodzene, že nie! Pretože Ježiš Kristus je Pánom Cirkvi. On ju iste bude viesť aj cez súčasné ťažké časy. On je naša nádej.
„Nech zostáva vo vás, čo ste počuli od začiatku. Ak vo vás zostane to, čo ste počuli od začiatku, aj vy ostanete v Synovi aj v Otcovi. A prisľúbenie, ktoré nám dal on, je večný život.
Toto som vám napísal o tých, čo vás zvádzajú. A pomazanie, ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale ako jeho pomazanie vás poúča o všetkom – a je pravdivé, nie je lžou – teda ako vás poučilo, ostávate v ňom. A teraz, deti moje, ostávajte v ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví, a aby sme pri jeho príchode neboli ním zahanbení,“ (1Jn 2,24-28)
-zg-