Kázeň na 22. nedeľu cez rok A
Drahí bratia a sestry.
Keď niekam ideme, volíme tú najlepšiu cestu. Cesta, ktorá je bezpečná, cesta, ktorá je efektívna, zbytočne nezachádza a dovedie nás bezpečne do nášho cieľa. Či už ideme do práce, do školy alebo možno aj do kostola, jednoducho si vyberáme tú najlepšiu cestu, akú len môžeme.
Aj na takej ceste, ktorá aj ale duchovná hovorí dnešné evanjelium. Počuli sme o tom, ako Pán Ježiš začal vyjavovať svojim učeníkom, že musí ísť do Jeruzalema, mnoho trpieť a starší veľkňazi a zákonníci ho zabijú. No on na tretí deň vstane z mŕtvych. Pán Ježiš vyjavoval svojim učeníkom svoju duchovnú cestu, ktorá bola aj cestou utrpenia a kríži. Aj toto bola cesta Ježiša Krista. Bola to Božia vôľa aby Boží Syn Ježiš Kristus niesol za nás naše utrpenie a zadosťučinil za hriech Adama, ale aj za každý náš hriech. Toto bola Božia vôľa, Božia cesta, ktorou mal kráčať Ježiš Kristus.
Počúvame o tom ako reagoval apoštol Peter na tieto Ježišove slová ako si Peter vzal Ježiša nabok a hovoríl. Toto je naozaj veľmi silný symbol. Vziať si Ježiša nabok je akoby ho vziať z tej cesty, zobrať ho z cesty, ktorú má Pán Ježiš kráčať. Vidíme tú silnú reakciu, ktorú Pán Ježiš vyjadril, keď povedal apoštolovi Petrovi naozaj silné slová: „Choď mi z cesty, satan.“
Pán Ježiš pomenoval apoštola Petra satanom. Satan sa píše s malým „s“. Čiže to nie je vlastné meno toho padlého anjela, Satana, ktorý padol do pekla, ten, ktorý nás pokúša, ale skôr ide o vyjadrenie človeka, ktorý sa snaží ísť proti Božej ceste. Je to človek, ktorý sa snaží odporovať Božej vôli a Božej ceste, ktorou má kráčať. Apoštol Peter sa určite nesnažil kazíť Božiu cestu, ale jeho zmýšľanie bolo príliš prízemné, príliš pozemské. Videl veci veľmi pozemsky, keď Pán začal hovoriť o utrpení a o tom, že musí zomrieť.
Pán Ježiš videl nielen ľudským pohľadom, ale videl aj božským pohľadom. Pán Ježiš videl Božiu vôľu, že musí kráčať touto cestou utrpenia a zomrieť, aby splnil Božiu vôľu a išiel Božou cestou, ktorú Pán Boh stanovil. Tak vidíme, milí bratia a sestry, ako človek zlyháva aj na svojej ceste. Veľakrát aj my kráčame vo svojom živote cestou, ktorú nám určil Boh.
Pán Ježiš hovorí v dnešnom evanjeliu: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“
A toto veľakrát znamená cestu kríža – vziať svoj kríž, ísť za Ježišom Kristom a vnímať to utrpenie vo svojom živote nielen ako niečo škodlivé, bolestné, čoho sa človek snaží zbaviť. Veľakrát je to aj Božia vôľa, utrpenie, ktoré nás môže očisťovať, utrpenie, ktoré nás môže ponižovať, utrpenie, ktoré nás udržiava v pokore, aby sme zmýšľali o sebe veľmi vysoko, a nakoniec utrpenie, za ktoré môžeme aj my istým spôsobom zadosťučiniť za svoje hriechy.
Do nebeského kráľovstva, kde je náš cieľ, kráčame aj my tou najlepšou cestou, akou môžeme ísť. Často si kladieme otázku, aká je to cesta? Modlime sa za túto cestu. Modlime sa, nech nám Boh vyjavuje, kadiaľ máme kráčať a čo máme robiť v živote. Určite, ak budeme plniť Božie prikázania – to je tá správna cesta – a najvyšším Božím prikázaním je cesta lásky.
Čiže je to cesta, na ktorej sa zriekame sami seba pre dobro iných. Obetujeme sa, tak ako to urobil Pán Ježiš, keď hovorí v dnešnom evanjeliu, že musí mnoho trpieť a obetovať sa za nás. Mnoho trpel, aby sme my mohli žiť a skrze tú cestu, ktorou kráčal Pán Ježiš, nás tá cesta vedie. Neodradili ho ani apoštol Peter, ani iné veci. Kráčal touto Božou vôľou a vďaka tomu sme aj my spasení. Takže aj my dennodenne kráčame a hľadáme tú najlepšiu cestu k spáse.
Amen.