Mnohí poznajú dve nemecké mystičky bl. Annu Katarínu Emmerickovú Teréziu Neumannovú. Menej známa je však Slovinka Magdaléna Gorniková (1835-1896).
S knihou o nej nás oboznamuje vo Vision 2000 Ch. Hurnaus.
Linz, 29.4.2024 (kath.net/ Vision 2000)
Zo života Magdalény Gornikovej sú známe mnohé mystické javy, vízie a jej stigmy. Celých 47 rokov žila úplne bez potravy s mystickým svätým prijímaním. V roku 2022 oficiálne otvorili proces jej blahorečenia.
Slovinský kňaz a renomovaný dogmatik Anton Štrukelj napísal teraz malú biografiu o Božej služobníčke v nemeckom jazyku. Preštudoval obsiahlu historickú dokumentáciu (6800 strán) v arcibiskupskom paláci v Ľubľane. Sú tam aj originálne rukopisy Magdalény Gornikovej, kde opísala svoje vízie a zážitky. Laik Janez Plaper zasa podrobne opísal detské roky Magdalény.
Narodila sa 19. júla 1835 ako tretie dieťa zo siedmych v chudobnej roľníckej rodine v malej farnosti Gora pri Sodražici vo vtedajšej Dolnej Ukrajine. Magdaléna bola živé, ale slabé dieťa a už skoro sa vyznačovala veľkou láskou k Bohu. Vo veku 12 rokov mala prvé zjavenie Božej Matky. V tom roku ťažko ochorela. Jej utrpenie trvalo od Adventu 1847 do augusta1848. Mala to byť príprava na jej životnú úlohu ponúkať svoje utrpenie Pánovi ako zmiernu obetu. Vo vízii dostala predpoveď, že pôjde strmou, úzkou a tŕnistou cestou a dostane sa do neba. V r. 1848 dostala po prvý raz malé zrnko – nebeský pokrm – z ktorého žila vyše 47 rokov.
Udalosti v Gore vyvolali čoskoro pozornosť v Habsburgovskej monarchii a kniežací biskup Ľubľany Anton Alois Wolf poveril viacerých kňazov jav preskúmať.
Magdalénin farár napísal, že zjavenia v Gore sú „vznešené, nepochopiteľné a hodné Boha! K rovnakému výsledku dospeli aj iní kňazi.
Magdaléna prežívala za súmraku každodenné extázy a zažívala pritom Kristovo utrpenie na vlastnom tele. Jej viditeľné stigmy začínali krvácať najmä v piatky, kedy okolo poludnia upadla do extázy. Jej opisy sú veľmi dojímavé – videla doráňaného Ježiša pokrytého krvou a ranami.
V r. 1867-1893 žila Magdaléna s dvomi sestrami, ktoré sa o ňu starali na fare Bloke. Tam bol farárom býv. kaplán jej domácej farnosti Janez Kaplanek – jej spovedník. Po jeho smrti sa sestry vrátili domov do Gory, kde Magdaléna žila ešte tri roky.
Za svojho života zažila 40 krát mystickú smrť. Keď v duchu hľadela na krásu neba, už sa nechcela vrátiť na zem. A 23. februára 1896 sa miera jej utrpenia naplnila. Magdaléna, ktorá videla často nebo, očistec a peklo, smela definitívne vojsť do nebeského kráľovstva.
Aké je posolstvo Božej služobnice Magdalény Gornikovej pre dnešnú dobu a pre nás? Anton Štrukelj uvádza
Štyri aspekty v živote Božej služobníčky:
Po prvé „Mária ako Sprostredkovateľka všetkých milostí.“ Božia Matka bola stále v živote Magdalény prítomná. Zoznámila dievčatko s trpiacim Kristom a pozvala ho vziať na seba jeho utrpenie ako zmiernu obetu za hriechy, ktorými ľudia urážajú Boha.
Ako druhé je to Eucharistia, ktorá bola pre Magdalénu „Slnkom jej života“. Rada uctievala Ježiša v Najsvätejšej sviatosti a ako jeho nevesta zdieľala s ním aj jeho utrpenie.
Ako tretí bod uvádza Štrukelj zástupné utrpenie, ktoré bolo u Magdalény Gornikovej hlboko spojené s mariánskou úctou a eucharistickou adoráciou.
A na záver je to podľa dogmatika: Výzva k obráteniu, čo je dôležitým aspekt Evanjelia!
Podstatné posolstvo, ktoré chcel Boh dať ľuďom skrze Magdalénu, spočíva v starosti o večnú spásu.
Ako raz povedal pápež Benedikt XVI., ktorého Štrukelj cituje:
„Ak Cirkev nehlása večný život tak je iba hrudou zeme, ktorý je bez úžitku!“
Magdaléna Gorniková nám svojím životom a utrpením poukazuje na túto nadčasovo platnú pravdu!
-zg-