Kázeň na 20. nedeľu cez rok A
Drahí bratia a sestry. V našom živote sa môže vyskytnúť paradox, konkrétne napríklad taký, že dieťa zahanbí svojich rodičov. Že hoci sa vie pohádať zo svojim rovesníkom zároveň dokáže rýchlo odpustiť. Môže sa zmieriť a jednoducho urobiť to, čo dospelí často nedokážu a majú s tým väčší problém. Taktiež môže dôjsť k paradoxu aj v škole, keď žiak zahanbí svojho učiteľa. Napríklad, keď ho opraví alebo poukáže na jeho chybu. Takýto paradox sa môže objaviť aj v našom duchovnom živote, alebo skôr v náboženskom živote.
Dnešné evanjelium hovorí o takomto paradoxnom prípade, konkrétne o kanaánskej žene. Kanaánska žena bola pohanka, nepatrila medzi vyvolený židovský národ a nepatrila medzi tých, ku ktorým prišiel Pán Ježiš. Napriek tomu prichádza táto žena a kričí za Ježišom Kristom, aby sa nad ňou zmiloval, pretože jej dcéru trápi zlý duch. Hľadá pomoc u Ježiša Krista, určite hľadala pomoc aj inde, ale kto môže vyslobodiť jej dcéru spod nadvlády zlého ducha? Nikto iný, iba ten, ktorý je Pánom, a tým je Ježiš Kristus. Prichádza za ním, aby hľadala pomoc. Nevieme s istotou, či vidí v Ježišovi Kristovi Boha, nevieme, či v ňom vidí Mesiáša, pravdepodobne nie. Kvôli tomu, že pochádzala práve z toho pohanského prostredia, kde nemali toto poznanie v takejto hĺbke, no prichádza za Ježišom Kristom, pretože určite o ňom počula, že robí zázraky, lieči, vyslobodzuje, robí veľké znamenia. Takže prichádza za niekým, kto jej môže pomôcť.
Možno by sme čakali v tejto sitúácii Ježišovu láskavosť či jeho dobrotu. Vidíme, čo robí Pán Ježiš. Ako sme počuli, neodpovedá ani slovo, nepovedal nič, ale išiel ďalej. Dokonca aj učeníci Ježiša Krista, čo im bolo možno trápne, povedali Ježišovi Kristovi: “Pošli ju preč, lebo kričí za nami.”
Vidíme ten postoj, ktorý je trošku zvláštny, možno aj postoj, ktorý nás má učiť veľkej pravde. A tou pravdou je, ako hovorí Pán Ježiš, že on je poslaný k ovciam strateným z domu Izraela. Pán Ježiš prichádza v prvom rade za tým Božím ľudom, za tým vyvoleným národom, za tým, ktorý si Boh vyvolil prostredníctvom Abraháma, ktorého požehnal, ako sám povedal, že ho bude veľké množstvo, viac ako piesku na brehu mora, viac ako hviezd na oblohe. Pán Ježiš prichádza k tomuto národu. V prvom rade akoby tú ženu odmietol, dokonca aj učeníci ju posielajú preč. Predsa Pán Ježiš ju vyzdraví a to je možno kvôli vytrvalému postoju tej ženy.
Aj my sa môžeme od tejto pohanskej žene učiť viacerým dobrým a pozitívnym postojom. Hoci bola pohanka, neverila v Boha, neuctievala ho tak, ako by mala, mala veľmi krásny postoj, ktorý vychádza z jej prirodzenosti, z prirodzenosti človeka, ktorý tak prirodzene hľadá vyššie dobro. Prirodzene hľadá samotného Boha. Pretože každý človek, či už je kresťan alebo patrí do toho vyvoleného národa, bol bez výnimky stvorený Bohom, bol stvorený preto, aby jeho duša spočinula v Bohu. Boli sme stvorení pre Boha, aby sme spočinuli v ňom.
Postoj ženy spočívaj v nasledujúcich troch krokoch: Prvým krokom bolo, že prišla k nemu, prišla k Ježišovi Kristovi, hoci ju Pán Ježiš ignoroval, napriek tomu prišla k Ježišovi Kristovi. Doslova sa nenechala odradiť. A teraz sa pozrime, milí bratia a sestry, aj na seba, a uvažujme, čo nás všetko odrádza od Boha, aby sme k nemu prichádzali, prichádzali s modlitbou, možno ráno do kostola. Je to prostredie, v ktorom žijeme, a ktoré sa nám môže posmievať. Je to kultúra, ktorá často preferuje pohanstvo, a nalieha na nás, aby sme si robili, čo chceme, a žili pohodlný život. Jednoducho existuje mnoho faktorov, ktoré aj nás odrádzajú od prichádzania k Ježišovi Kristovi. Napriek týmto odrazujúcim vplyvom, tá žena však prišla k Ježišovi Kristovi.
Druhý krok, ktorý tá žena urobila, bol ten, že sa mu poklonila. “Pokloniť sa” znamená uznať toho druhého za vyššieho, uznať ho za svojho pána, uznať ho za niekoho, kto nám môže pomôcť. Tak ako táto žena uznáva tým, že sa klania Ježišovi Kristovi ako Bohu. Urobila naozaj postoj, ktorý chýba mnohým súčasným nasledovníkom Ježiša Krista. Možno to chýba mnohým tým, ktorí patrili medzi ten vyvolený ľud. Táto žena prichádza a klaní sa, čiže uznáva Ježiša Krista za Boha.
V tretom kroku povie: “Pane, pomôž mi,” až v tom treťom kroku, vysloví svoju prosbu. Pretože nemal kto iný pomôcť.
Pán Ježiš hovorí tej žene: “Veľká je tvoja viera.” Naozaj môže vierou zahanbiť mnohých súčasných nasledovníkov Ježiša Krista, mnohých tých, ktorí patrili medzi ten vyvolený židovský národ. Toto je postoj pohanskej ženy.
Takže aj my sme sa mali inšpirovať týmto postojom ženy, ktorá naozaj dokázala zahanbiť svojich súčasníkov a vyprosiť si milosť pre svoju dcéru, ktorú trápil zlý duch. Vidíme, že Pán Ježiš jej pomohol. Amen.